Brusel 13. marca 2025 – Združenie Hydrogen Europe dúfa, že delegovaný akt definujúci nízkouhlíkový vodík, ktorého zverejnenie Európskou komisiou sa očakáva už tento mesiac, bude obsahovať niektoré zmeny, kľúčové pre rozvoj vodíka z jadra a pre zabezpečenie spravodlivého zohľadnenia emisií z vodíka vyrobeného na báze plynu. Informoval o tom portál argusmedia.com.
EÚ už stanovila prahovú hodnotu emisií CO2 pre nízkouhlíkový vodík vo výške 3,38 kg ekvivalentu CO2. Delegovaný akt má upraviť detaily pre celý rad výrobných postupov, ktoré nespadajú pod už prijatú definíciu EÚ pre obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu. Patrí medzi ne elektrolýza z neobnoviteľných zdrojov energie, ako je jadrová energia alebo spaľovanie odpadu, reformácia plynu so zachytávaním uhlíka a pyrolýza metánu.
Združenie vyzvalo EK, aby umožnila spoločnostiam nakupujúcim jadrovú energiu prostredníctvom zmlúv o nákupe energie, zohľadniť túto skutočnosť vo svojich výpočtoch emisií namiesto toho, aby museli používať štandardné číslo, ktoré vyplýva z intenzity emisií CO2 v rozvodnej sieti príslušnej krajiny. Podľa stakeholderov je to jediný spôsob, ako by sa projekty pripojené do siete mohli realizovať v krajinách s nízkym podielom OZE, inak by mohli byť vylúčené veľké časti výroby, uviedol Argus.
Hydrogen Europe tiež zdôraznilo, že EÚ by mala umožniť výrobcom vodíka na báze plynu používať údaje o intenzite CO2 pre jednotlivé projekty, a nie všeobecné číslo bez ohľadu na lokalitu.
Na základe samostatného nariadenia o metáne sa od roku 2028 budú pre emisie metánu z ťažby používať údaje špecifické pre jednotlivé projekty, čo by mohlo potenciálne zvýhodniť nórskych výrobcov s obvykle nižšími emisiami z ťažby oproti výrobcom na Blízkom východe a v niektorých častiach USA.
Výkonný riaditeľ združenia Hydrogen Europe Jorgo Chatzimarkakis vyhlásil, že sektor „zúfalo potrebuje právnu istotu“, a dodal, že nedodržiavanie termínov sa pre Komisiu „stalo skôr štandardom než výnimkou“.
Pravidlá sú kľúčové, pretože nízkouhlíkový vodík bude potrebný „vo fáze rozbehu trhu“, keďže „obnoviteľný vodík zatiaľ nie je k dispozícii v dostatočnom množstve alebo za dostatočne prijateľné ceny“, povedal Chatzimarkakis. Okrem toho mnohé projekty obnoviteľného vodíka budú pravdepodobne musieť zmeniť svoje elektrolyzéry na výrobu nízkouhlíkového vodíka vo voľných hodinách, aby podporili svoje podnikateľské zámery. Obmedzenie objemu nízkouhlíkového vodíka prísnymi pravidlami neúmyselne oslabuje investície do midstreamovej infraštruktúry, ktorá je z dlhodobého hľadiska nevyhnutná, dodal podľa argusmedia.com Chatzimarkakis.