Teherán 17. apríla 2026 – Irán by mohol podľa návrhov predložených pri rokovaniach s USA umožniť lodiam voľný prechod cez ománsku časť Hormuzského prielivu bez rizika útoku, a to za predpokladu, že sa podarí uzavrieť dohodu, ktorá zabráni obnoveniu konfliktu, uviedol zdroj informovaný Teheránom. Exkluzívne o tom informovala agentúra Reuters.
Zdroj, ktorý si neželal byť menovaný, uviedol, že Irán by mohol byť ochotný umožniť lodiam používať druhú stranu úzkeho prielivu v ománskych vodách bez akýchkoľvek prekážok zo strany Teheránu. Tento návrh predstavuje prvý viditeľný krok Teheránu smerom k upusteniu od agresívnejších nápadov, ktoré sa objavili v posledných týždňoch, napr. spoplatnenia prechodu lodí cez medzinárodnú vodnú cestu a uplatňovanie suverenity nad prielivom. Obe tieto možnosti vníma globálny lodný priemysel ako porušenie námorných dohovorov, konštatovala agentúra Reuters..
Zdroj pre Reuters neuviedol, či Irán súhlasí s odstránením mín, ktoré mohol umiestniť na ománskej strane prielivu, ani to, či budú navrhnutou trasou môcť plávať všetky lode, aj tie prepojené s Izraelom. Dodal však, že návrh závisí od toho, či je Washington pripravený vyhovieť požiadavkám Teheránu, čo je podmienka kľúčová pre akýkoľvek potenciálny prelom v otázke prielivu.
Iránsky predstaviteľ samostatne uviedol, že návrh znamená, že Irán si zachová kontrolu nad Hormuzským prielivom vo svojich suverénnych teritoriálnych vodách, pričom nebude zasahovať na ománskej strane, čo podľa neho malo za cieľ preukázať dobrú vôľu ukončiť vojnu, pričom Teherán očakáva podobnú flexibilitu zo strany USA.
Západný bezpečnostný zdroj vyhlásil, že návrh na umožnenie voľného prechodu lodí cez ománske vody sa pripravoval, hoci nebolo jasné, či naň USA nejako reagovali. Iránsky návrh by bol prvým krokom k obnoveniu status quo v prechode prielivom, ktoré platilo desaťročia napriek pravidelným zadržiavaniam lodí zo strany Iránu, uviedla agentúra Reuters.
Takzvaný systém obojsmerného oddelenia plavby, ktorý v roku 1968 prijala námorná agentúra OSN so súhlasom krajín v regióne, vytvoril súčasný systém trasovania lodí, ktorý rozdelil plavebné koridory cez iránske a ománske vody.
Prieliv medzi Iránom a Ománom, široký len 34 km, poskytuje priechod z Perzského zálivu do Indického oceánu a je hlavnou trasou pre dodávky energie z Blízkeho východu a iného dôležitého tovaru, vrátane hnojív.
Vojna USA a Izraela s Iránom viedla k najväčšiemu narušeniu globálnych dodávok ropy a plynu v histórii v dôsledku prerušenia plavby cez prieliv zo strany Iránu. V Perzskom – od začiatku vojny 28. februára – následne uviazli stovky tankerov a ďalších lodí spolu s 20 000 námorníkmi. Dvojtýždňové prímerie nadobudlo platnosť 8. apríla a americký prezident Donald Trump v stredu (15. 4.) vyhlásil, že vojna sa chýli ku koncu, avšak kontrola nad úžinou zostáva kľúčovou otázkou, uzavrela agentúra Reuters.