Antalya 13. novembra 2026 – Kolumbia presadzuje využívanie zemného plynu „v rámci energetickej transformácie, ktorá vyvažuje ochranu životného prostredia s energetickou bezpečnosťou“, uviedlo jej ministerstvo životného prostredia počas klimatického samitu OSN COP31 v tureckej Antalyi. Informoval o tom portál spoločnosti Argus, poskytovateľa informácií o trhu, cenových odhadov a analýzy údajov pre globálne trhy s energiou a komoditami.
Podľa Správy o uhlíkovej stope za rok 2025, ktorú vypracovalo kolumbijské združenie pre zemný plyn Naturgas, vyprodukoval kolumbijský plynárenský priemysel v roku 2025 celkovo 1,86 mil. metrických ton ekvivalentu CO₂ (tCO₂e), čo predstavuje pokles o 35 % v porovnaní s 1,86 milióna tCO₂e v roku 2022. Zo správy vyplýva, že samotné využívanie plynu zabránilo v roku 2025 vzniku 19,67 milióna tCO₂e tým, že nahradilo uhlie, naftu, vykurovací olej, benzín a LPG pri výrobe elektriny v tepelných elektrárňach, v priemysle, domácnostiach a doprave.
Kolumbia čelí klesajúcim zásobám plynu a jeho možnému nedostatku. Naturgas odhaduje, že deficit zemného plynu v krajine dosiahne v roku 2026 približne 190 mil. kubických stôp denne, kým v roku 2025 to bolo 50 mil. kubických stôp denne. Podľa nedávnej štúdie energetického analytického centra Cree predstavujú preukázané zásoby zemného plynu v súčasnosti 1717 biliónov kubických stôp (48,6 bilióna m3), čo zodpovedá životnosti zásob na úrovni 5,9 roka, uviedol Argus.
Minister pre klímu Fabio Arjona argumentoval, že strata sebestačnosti Kolumbie v oblasti zemného plynu bola dôsledkom rozhodnutí predchádzajúcej federálnej vlády, ktoré „nasmerovali časť jej priemyslu k využívaniu viac znečisťujúcich palív a zvýšili vnútroštátne emisie“.
Bývalý prezident Gustavo Petro, ktorého funkčné obdobie sa skončilo 7. augusta, sa zaviazal postupne zbaviť krajinu závislosti od fosílnych palív a zastavil vydávanie nových zmlúv na prieskum ropy a zemného plynu. Počas jeho prezidentovania zaujala Kolumbia vedúce medzinárodné postavenie v rokovaniach na túto tému vrátane organizovania samitu o energetickej transformácii v apríli.
Súčasný prezident Abelardo de la Espriella však podľa Argusu zaujal odlišný postoj a usiluje sa o obnovenie prieskumných aktivít. Zároveň prisľúbil povolenie hydraulického štiepenia, ktoré bolo počas Petrovho prezidentovania zakázané, s cieľom zvýšiť produkciu plynu a znížiť jeho rastúci dovoz.
Novozvolená vláda Kolumbie už prijala opatrenia na zlepšenie dostupnosti plynu vrátane zvýšenia kapacity prístavu Spec o 58 miliónov kubických stôp denne a pokroku v projekte Komodo, ktorý predstavuje projekt prieskumu ložísk vo veľkých morských hĺbkach v kolumbijských vodách Karibského mora, uviedol Arjona.
Brazílska štátom kontrolovaná spoločnosť Petrobras má takisto plynárenský projekt v hlbokovodných oblastiach kolumbijskej časti Karibského mora, dodal Argus.