Berlín 4. septembra 2025 – Súčasná stratégia energetickej transformácie Nemecka by mohla do roku 2049 stáť až 5,4 bilióna eur, čo by výrazne zaťažilo podniky a domácnosti a oslabilo konkurencieschopnosť krajiny, uviedla v stredu (3.9.) nemecká priemyselná a obchodná komora (DIHK). Informovala o tom agentúra Reuters.
Berlín si kladie za cieľ pokryť do roku 2030 80 % svojich potrieb elektriny z OZE, čo je krok k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2045. Napriek silnému rastu veternej a solárnej energie v posledných rokoch však ceny elektriny zostávajú medzi najvyššími v Európe a prognózy ukazujú, že investície do siete, ktoré by mali rastu prispôsobiť, v nasledujúcich rokoch prudko stúpnu.
„So súčasnou politikou nemôže energetická transformácia uspieť. Predstavuje riziko, že energeticky náročné odvetvia sa presunú do zahraničia a zároveň oslabí nemeckú ekonomickú základňu,“ uviedol vo vyhlásení prezident DIHK Peter Adrian.
Ročné súkromné investície do energetiky, priemyslu, budov a dopravy by sa museli do roku 2035 zvýšiť z priemerných 82 miliárd eur v rokoch 2020 – 2024 na 113 až 316 miliárd eur, ukázala podľa agentúry Reuters štúdia spoločnosti Frontier Economics, ktorú si objednala DIHK.
Náklady na samotný energetický systém v rokoch 2025 až 2049 sa odhadujú na 4,8 až 5,5 bilióna eur, vrátane až 2,3 bilióna eur na dovoz a 1,2 bilióna eur na náklady na sieť.
Štúdia, zverejnená pred vládnym posudzovaním dopytu po energii a plánov energetickej transformácie, nabáda k prechodu na nákladovú efektívnosť a medzinárodnú koordináciu prostredníctvom silnejšieho obchodovania s uhlíkom, ľahšej regulácie a rozšíreného využívania plynových sietí pre vodík a dekarbonizovaný plyn.
Odhaduje sa, že takéto opatrenia by mohli do roku 2050 ušetriť až 910 miliárd eur, pričom celkové úspory presiahnu 1 bilión eur, ak sa zmiernia ciele klimatickej neutrality, uzavrela podľa agentúry Reuters štúdia pre DIHK.