Islamabad 24. apríla 2024 – Návšteva iránskeho prezidenta Ebrahima Raisiho v Pakistane podľa agentúry Reuters upriamila pozornosť na veľkú dohodu o plynovode IP (Irán-Pakistan) medzi týmito dvoma susedmi, ktorá čelí oneskoreniam v dôsledku geopolitických problémov a medzinárodných sankcií.
Obe krajiny zopakovali dôležitosť spolupráce v oblasti energetiky, vrátane obchodu s elektrickou energiou, elektrickými prenosovými vedeniami a projektom plynovodu.
Dohoda o plynovode známom ako Peace Pipeline z roku 2010 počítala s dodávkami 750 mil. až miliardy kubických stôp plynu z iránskeho poľa South Pars denne počas 25 rokov a Pakistanu mala pomôcť pokryť rastúci domáci dopyt.
Potrubie malo mať vyše 1900 km, 1150 km v Iráne a 781 km v Pakistane. Teherán tvrdí, že už investoval 2 mld. USD do výstavby svojho úseku. Pakistan však nezačal s výstavbou a krátko po dohode uviedol, že projekt je zatiaľ mimo hry pre medzinárodné sankcie voči Iránu.
Iránsky minister pre ropu v tom čase reagoval vyhlásením, že si Irán plní svoje záväzky a očakáva, že Pakistan splní svoje zvýši pracovné tempo.
V roku 2014 Pakistan požiadal o 10-ročné predĺženie doby výstavby, ktorá vyprší v septembri tohto roku. Irán môže postaviť Pakistan pred medzinárodný súd a žiadať zmluvnú pokutu za nedodržanie dohody, ktorá by podľa iránskych médií mohla dosiahnuť až 18 mld. USD.
Čeliac možnej pokute dočasná pakistanská vláda začiatkom roka v zásade povolila začatie plánov na vybudovanie 80 km úseku plynovodu. V marci Islamabad povedal, že bude žiadať zrušenie amerických sankcií proti plynovodu. USA však reagovali, že projekt nepodporujú a varovali pred rizikom sankcií pri obchodovaní s Teheránom, pripomenul Reuters.
Podpora Washingtonu je pre Pakistan kľúčová, pretože krajina plánuje v najbližších týždňoch podpísať nový dlhodobý záchranný program s Medzinárodným menovým fondom. Pakistan, ktorého domáci a priemyselní spotrebitelia sa spoliehajú na zemný plyn pri vykurovaní a výrobe elektriny, súrne potrebuje lacný plyn, pričom jeho vlastné zásoby sa rýchlo zmenšujú a nákupy s LNG spôsobujú, že dodávky sú drahé pri už aj tak vysokej inflácii.
Podľa štatistického prehľadu svetovej energetiky spoločnosti BP má Irán po Rusku druhé najväčšie zásoby plynu na svete, no sankcie zo strany Západu, politické nepokoje a meškanie výstavby spomalili jeho rozvoj ako exportéra, uzavrel Reuters.