Moskva 29. októbra 2026 – Rusko skúma možnosť spolupráce s americkými partnermi na rozvoji projektov v oblasti zemného plynu v Arktíde, uviedol v utorok (27. 10.) prezident Vladimir Putin. Informoval o tom portál spglobal.com.
„V Arktíde, o ktorej som sa zmienil, aktívne spolupracujeme s mnohými krajinami na celom svete a máme záujem na spoločnej práci,“ povedal Putin na plenárnom zasadnutí summitu Fóra krajín vyvážajúcich plyn (GECF) v Moskve s tým, že Rusko aktuálne skúma možnosť spolupráce s americkými partnermi. Putin bližšie nešpecifikoval rozsah takejto potenciálnej spolupráce, uviedol spglobal.com.
Tieto vyjadrenia podľa portálu prichádzajú v čase náznakov prehlbovania vzťahov medzi prezidentom USA Donaldom Trumpom a jeho ruským náprotivkom. Trump nedávno zmiernil americké obmedzenia týkajúce sa dodávok ruskej energie vrátane nedávnej dohody o ruskej nafte, a to v snahe znížiť prudko rastúce domáce ceny pohonných látok.
Globálne ceny LNG sa nachádzajú na najvyšších úrovniach za niekoľko rokov, pričom vojna medzi USA, Izraelom a Iránom vstupuje do svojho deviateho mesiaca.
Spoločnosť Platts, ktorá je súčasťou S&P Global Energy, stanovila 27. októbra hodnotu referenčného indexu JKM pre LNG dodávaný do severovýchodnej Ázie na 32,686 USD za milión britských tepelných jednotiek. Tento index sa pohybuje približne na najvyššej úrovni od decembra 2022.
Predsedovia vlád, ktorí sa zišli v Moskve na samite GECF, zverejnili takzvanú „Moskovskú deklaráciu“, uvádza sa na webovej stránke Kremľa. Vyzvali v nej na prijatie viacerých všeobecných opatrení vrátane dodržiavania „technologickej neutrality“, prehlbovania spolupráce medzi členskými krajinami GECF a diverzifikácie obchodných trás pre zemný plyn a LNG.
Vyjadrili tiež spoločný záujem o „vytvorenie mechanizmov reakcie na krízy na trhu s plynom vrátane intenzívnejších konzultácií na vysokej úrovni s cieľom posúdiť vplyv vonkajších otrasov, zabezpečiť spoľahlivé dodávky plynu a vypracovať účinné nástroje na podporu energetickej bezpečnosti“.
Vlády ďalej vyjadrili znepokojenie nad „nepriaznivým vplyvom geopolitického vývoja“ vrátane „narušenia dodávok plynu, zvýšenej neistoty v súvislosti s bezpečnosťou dodávok a dopytu po plyne, zvýšených investičných rizík a výraznej volatility cien plynu“.
Hlavy štátov odmietli „extrateritoriálne uplatňovanie vnútroštátnych a regionálnych právnych rámcov a zavádzanie jednostranných donucovacích opatrení, ktoré neboli schválené OSN. Zároveň vyjadrili „hlboké znepokojenie nad vplyvom opatrení založených na clách, ktoré môžu brániť efektívnosti trhu, bezpečným dodávkam energie a investičným tokom“, uzavrel spglobal.com.