Londýn 13. novembra 2026 – Z pretvárania globálneho obchodu s LNG, dôsledku konfliktu s Iránom, budú najviac profitovať Spojené štáty. Podľa portálu lngindustry.com to vyplýva zo správy dátovej a analytickej spoločnosti GlobalData „LNG Industry Landscape“. Globálna skvapalňovacia kapacita – zohľadňujúc projekty v pokročilých fázach výstavby – by sa podľa nej mala zvýšiť zo 482 miliónov ton ročne v roku 2024 na približne 874 miliónov ton ročne do roku 2030.

Regasifikačná kapacita by mala vzrásť z 59 378 miliárd kubických stôp (cca 1681 mld. m3) na viac ako 77 800 miliárd kubických stôp (2203 mld. m3), pričom hlavným hnacím motorom tohto rastu budú Ázia a Európa, tvrdí správa.

„Geopolitické napätie zásadným spôsobom pretvára globálne prostredie LNG tým, že obmedzuje možnosti dodávok, presmerúva obchodné toky a zvyšuje volatilitu cien v kľúčových regiónoch spotreby,“ povedal Ravindra Puranik, analytik pre ropu a plyn v GlobalData. Vojna na Ukrajine bola podľa neho ústredným otrasom, ktorý urýchlil štrukturálny odklon Európy od ruského potrubného plynu smerom k LNG, čo zvýšilo závislosť Európy od globálnych spotových dodávok a znížilo flexibilitu dodávok pre dovozcov citlivých na ceny.

Konflikt s Iránom výrazne znížil regionálnu produkciu a narušil kontinuitu lodnej dopravy. Trhy premietajú tieto narušenia do sadzieb za nákladnú prepravu, dostupnosti lodí na prenájom a nákladov na obstarávanie LNG na spotovom trhu, čo prispieva k vyššej volatilite, uvádza správa podľa lngindustry.com.

Tento vývoj urýchlil rozdelenie trhu s LNG na dve odlišné skupiny, pričom stratégie obstarávania sú čoraz viac orientované na energetickú bezpečnosť. Kupujúci uprednostňujú dodávateľov schopných zabezpečiť dodávky z rôznych zdrojov, flexibilitu miesta určenia dodávok a diverzifikované námorné prepravné trasy.

Spojené štáty najviac profitujú z výhod vyplývajúcich z konfliktu, ktorý pozastavil katarskú kapacitu LNG (cca 12,5 % globálnej skvapalňovacej kapacity, a odhalil, že Hormuzský prieliv predstavuje kritický úzky bod pre globálny obchod s energiami.

Severná Amerika, na čele so Spojenými štátmi, disponuje najväčšou prevádzkovanou kapacitou na skvapalňovanie LNG – 132 miliónov ton ročne. Ďalších 159 miliónov ton ročne predstavuje kapacita projektov v pokročilom štádiu prípravy a 151 miliónov ton ročne pripadá na projekty v počiatočných fázach vývoja. Niektoré z týchto kapacít by mohli byť uvedené do prevádzky do roku 2030, očakáva správa.

Objemy amerického LNG, ktorých ceny sú naviazané na referenčnú cenu Henry Hub, sa prepravujú mimo Hormuzského prielivu a sú spojené s flexibilnými zmluvnými podmienkami týkajúcimi sa miesta určenia. Vďaka tomu sú USA najväčším dodávateľom schopným pružne reagovať na zmeny dopytu v Európe a zároveň rastúcim zdrojom dodávok LNG pre Áziu.

V dôsledku konfliktu európske regasifikačné terminály zrejme zaznamenajú vyššiu mieru využitia kapacity, keďže budú zabezpečovať presmerovateľné dodávky za prémiové ceny. Naopak, cenovo citlivé trhy južnej Ázie a niektoré trhy juhovýchodnej Ázie budú využívať svoju kapacitu v menšej miere v dôsledku poklesu dopytu spôsobeného vysokými cenami a obmedzenej cenovej dostupnosti energií.