Brusel 26. júna 2026 – Nariadenie EÚ o emisiách metánu v energetike, ktoré má vstúpiť do platnosti 1. januára 2027, ohrozuje dodávky zemného plynu do Európy, a tým aj jej energetickú bezpečnosť v čase geopolitickej nestability. Vo svojom spoločnom liste to uviedlo 12 členských krajín Únie, ktoré naliehavo vyzvali Európsku komisiu, aby odložila uplatňovanie kľúčových ustanovení pravidiel EÚ týkajúcich sa metánu najmenej o tri roky. Informoval o tom portál televízie Euronews, ktorá mala možnosť nahliadnuť do listu iniciovaného Českou republikou, ku ktorému sa pridali Belgicko, Bulharsko, Maďarsko, Taliansko, Litva, Holandsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko a Švédsko.
Uvedené členské štáty predložili svoju žiadosť pred rokovaním ministrov energetiky v Luxembursku (26. 6.), v čase, keď Európska komisia zvažuje, či na tri roky odpustí sankcie súvisiace s nariadením EÚ o metáne ropným a plynárenským spoločnostiam, ktoré porušia legislatívu o jej metánových emisiách.
Signatári však podľa Eurones tvrdia, že navrhované odporúčanie Komisie neukladať sankcie počas trojročného „prechodného obdobia“ je nedostatočné, pričom uvádzajú, že návrh je nezáväzný a pre dovozcov, ktorí rokujú o dlhodobých dodávateľských zmluvách, pretrváva „značná právna neistota“.
„Hoci plne podporujeme cieľ zníženia emisií metánu, považujeme za potrebné zaviesť starostlivo cielené úpravy, vrátane odloženia povinností vyplývajúcich z pravidiel EÚ týkajúcich sa metánu najmenej o tri roky,“ uvádza sa v liste.
Signatári v ňom tiež píšu, že hoci naďalej podporujú znižovanie emisií metánu, súčasné trhové podmienky robia prísne uplatňovanie týchto pravidiel riskantným. Poukazujú na pretrvávajúce narušenia na globálnych trhoch s ropou a plynom, najmä v súvislosti s nestabilitou na Blízkom východe, ktoré už viedli k zúženiu ponuky a zvýšeniu neistoty pred budúcimi zimnými špičkami dopytu.
„V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby pravidlá EÚ týkajúce sa metánu neúmyselne neobmedzovali prístup k diverzifikovaným zdrojom zemného plynu a ropy,“ uvádza sa podľa Euronews v liste, ktorý zároveň varuje, že dovozné požiadavky vyplývajúce zo zákona o metáne by mohli odradiť niektorých zahraničných dodávateľov od predaja svojich dodávok do EÚ, ak nedisponujú pokročilými systémami monitorovania metánu.
EÚ má len obmedzený čas na vykonanie potrebných zmien v pravidlách týkajúcich sa metánu, keďže dovozcovia už začali s nákupom ropy a zemného plynu, ktoré budú uskladnené na dodávky v roku 2027, a v súčasnosti neexistuje žiadna realizovateľná cesta k splneniu požiadaviek nariadenia, pokračujú členské štáty v liste odkazujúc na rok, v ktorom majú pravidlá nadobudnúť platnosť.
Signatári ďalej varujú, že v takomto scenári by dodávatelia EÚ mohli presmerovať dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) a ropy na menej regulované trhy, čo by viedlo k zvýšeniu cien energie pre spotrebiteľov a priemysel. „Koordinované a časovo obmedzené odloženie pravidiel EÚ týkajúcich sa metánu je nevyhnutné na zabezpečenie efektívneho a harmonizovaného zavedenia týchto pravidiel a zároveň na ochranu energetickej bezpečnosti EÚ v období zvýšenej geopolitickej neistoty,“ uvádza sa v liste.
Takýto prístup podľa signatárov zachováva environmentálnu integritu nariadenia, poskytuje právnu a prevádzkovú jasnosť a zabezpečuje stabilný prístup k diverzifikovaným dodávkam zemného plynu a ropy, kým súčasné riziká v oblasti dodávok neprejdú, dodala stanica Euronews.
Pravidlá týkajúce sa metánu boli podľa nej navrhnuté s cieľom znížiť emisie v celom energetickom hodnotovom reťazci, rastú však obavy, že príliš rýchle vyžadovanie ich dodržiavania od zahraničných dodávateľov by mohlo obmedziť dostupné dodávky a zvýšiť náklady.
List zaslali aj veľkí dodávatelia
Nariadenie 2024/1787 o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky, napriek plánovaným zmierneniam jeho pravidiel, naďalej predstavuje problém pre najväčších exportérov plynu do Európskej únie. V liste adresovanom predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, predsedovi Európskej rady Antoniovi Costovi a vedúcim predstaviteľom členských štátov EÚ to uviedli USA, Katar, Alžírsko a Nigéria.
V liste varovali EÚ pred ďalším sprísňovaním klimatických opatrení, ktorých cieľom je penalizovať odvetvie skvapalneného zemného plynu, a uviedli, že ak bude EÚ pokračovať v nastúpenom trende, čaká ju plynová kríza a vyššie ceny.
„Neexistuje žiadna realizovateľná cesta k dodržaniu nariadenia,“ napísali vo svojom liste, z ktorého citoval denník Financial Times, najvyšší predstavitelia energetiky USA a Kataru, Chris Wright a Saad al-Kábí. „Keďže dodržiavanie právnych predpisov zostáva prvoradé, ani vývozcovia, ani dovozcovia nie sú ochotní uzatvárať zmluvné dohody, ktoré vedome porušujú právo EÚ,“ pokračovali obaja ministri. „Významné vplyvy na dodávky a ceny sú isté,“ dodali.
Krajiny vyvážajúce plyn vyzvali EÚ, „aby prijala rýchle a potrebné opatrenia na vyjasnenie a prijatie cielených zmien a doplnení nariadenia EÚ o metáne“. Pred prijatím akýchkoľvek zmien a doplnení by mal byť zavedený „mechanizmus pozastavenia platnosti“, ktorý by poskytol čas na vypracovanie potrebných metodík a zabezpečenie súladu s predpismi, spolu s výnimkou pre nové zmluvy podpísané počas prebiehajúcich legislatívnych úprav a zrušením sankcií za nedodržanie predpisov počas tohto prechodného obdobia, uviedli ministri energetiky z exportujúcich krajín.
Voči metánovej legislatíve EÚ sa už v roku 2025 vyhranilo aj Nórsko, najväčší dodávateľ potrubného plynu do Európy.
Požiadavky nariadenia
Nariadenie o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky, ktoré Európska únia prijala pred dvoma rokmi, 4. augusta 2024, malo za cieľ nielen znížiť vlastné emisie skleníkového plynu, ktorý tvorí takmer 100 % zemného plynu, ale aj prinútiť krajiny mimo EÚ, ktoré s Úniou obchodujú, aby tiež znížili svoje emisie, čo sa týkalo najmä dodávateľov plynu. Legislatíva im ukladá povinnosť merania, vykazovania a overovania emisií metánu. Od mája 2025 majú dovozcovia poskytovať údaje o emisiách, od roku 2027 sa tieto pravidlá stanú záväznými pre nové zmluvy. V prípade starších zmlúv bude potrebné preukázať snahu o dosiahnutie súladu s európskymi normami. Postupne pribudnú ďalšie požiadavky – v roku 2028 hlásenie intenzity emisií metánu a od roku 2030 povinné dodržiavanie emisných limitov.
Protichodné štúdie
Kritici tvrdia, že tieto požiadavky sú v súčasnosti neuskutočniteľné a v prípade, že nebudú prepracované, vystavujú spoločnosti riziku nedodržania predpisov. Opierajú sa o štúdiu poradenskej spoločnosti Wood Mackenzie, ktorú podporuje odvetvie a v ktorej sa uvádza, že infraštruktúra potrebná na splnenie nariadenia stále neexistuje, uviedol portál politico.eu.
Štúdia dodáva, že ak pravidlá nadobudnú platnosť, spoločnosti sa budú strániť Európy, aby sa vyhli právnemu riziku, čo ohrozí až 87 % dovozu ropy 43 % dovozu plynu do EÚ.
Tento názor vo štvrtok (25. 6.) podľa Politica v príspevku na X zopakoval aj veľvyslanec USA pri EÚ Andrew Puzder, ktorý tvrdil, že ak sa pravidlá neaktualizujú, „môžu donútiť dodávateľov presmerovať energiu na trhy, ktoré odmeňujú spoľahlivosť a nevytvárajú zbytočné regulačné zaťaženie.“
Podľa energetickej poradenskej spoločnosti Rystad Energy však s nariadením EÚ o metáne nie je žiadny problém, pretože na svete je k dispozícii trikrát viac zemného plynu spĺňajúceho požiadavky, ako EÚ dováža, uviedla podľa denníka FT v štúdii vypracovanej na objednávku organizácie Environmental Defense Fund zaoberajúcej sa otázkami klímy. Podľa niektorých pozorovateľov trhu je však potom na mieste otázka, ak je to skutočne tak, prečo by Katar aj Spojené štáty, ktoré spolu tvoria pomerne zásadnú časť celosvetovej produkcie LNG, tvrdili, že splnenie požiadaviek je nemožné, čo znamená, že na svete nie je dostatok plynu spĺňajúceho požiadavky.
EÚ zotrváva na svojom
Dvaja predstavitelia EÚ pod podmienkou zachovania anonymity pre Politico uviedli, že Komisia je skeptická voči názorom o závažných narušeniach dodávok, ktoré predpovedá správa spoločnosti Wood Mackenzie. Jeden z nich dodal, že náklady na dodržiavanie metánových predpisov sú „zanedbateľné“.
Dan Jorgensen, komisár pre energetiku EÚ, sa jednoznačne postavil proti výzvam na opätovné otvorenie metánovej legislatívy. „Nie, nie, nebudem ju opätovne otvárať,“ odpovedal v stredu (24. 6.) na otázku portálu Politico. „K žiadnemu opätovnému otvoreniu nedôjde. To môžem jednoznačne potvrdiť,“ zdôraznil.
Zároveň však uznal potrebu reagovať na obavy priemyslu v súvislosti so zavádzaním pravidiel – čím narážal na kontroverzný „pragmatický“ prístup, ktorý sa odzrkadľuje v uniknutých usmerneniach EÚ naznačujúcich, že výkonná moc môže udeliť trojročnú výnimku z týchto pravidiel, dodal portál politico.eu