Brusel 4. júla 2025 – Európska únia musí zmierniť svoje kritériá výroby nízkouhlíkového vodíka, aby uľahčila jeho produkciu s využitím jadrovej energie a zemného plynu. Vyplýva to z listu, ktorý 1. júla predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, podpredsedníčke Terese Riberovej a komisárovi pre energetiku Danovi Jorgensenovi adresovali poslanci Európskeho parlamentu za Európsku ľudovú stranu (EPP) a stranu Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), pričom podpisy pridali aj niektorý členovia liberálnej strany Renew. Poslanci v liste okrem iného varujú, že obmedzujúci a nefunkčný delegovaný akt môže ohroziť priemyselnú odolnosť, klimatické ciele a strategickú autonómiu Európy. Informoval o tom portál euractiv.com.
Portál pripomenul, že vodík sa aktuálne považuje za „nízkouhlíkový“, ak sú emisie z procesu najmenej o 70 % nižšie ako pri štandardnej výrobe zo zemného plynu – napríklad kombináciou s technológiou zachytávania a ukladania uhlíka alebo použitím jadrovej energie na rozklad vody na vodík a kyslík.
Poslanci v tejto súvislosti v liste píšu, že návrh, ktorý bol v máji 2025 zaslaný členským štátom na konzultáciu, nielenže nespĺňa kľúčové očakávania stanovené Európskym parlamentom, ale hrozí, že naruší rozvoj robustného nízkouhlíkového trhu v Európe – základného piliera na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. Dodali, že tak bude ohrozená aj priemyselná konkurencieschopnosť počas energetického prechodu.
Súčasný návrh delegovaného aktu podľa EPP a ECR obsahuje viacero prvkov, ktoré sa odchyľujú od týchto zásad, ako aj od požiadaviek Európskeho parlamentu.
Vzhľadom:
– na súčasné náročné trhové podmienky pre európsky priemysel, najmä pre naše odvetvia základných materiálov, ako je oceliarsky, cementársky a chemický priemysel,
– na vysoké riziko úniku uhlíka, tlak dovozu v týchto odvetviach,
– a s ohľadom na nedávne rozhodnutia európskych priemyselných subjektov neinvestovať do projektov dekarbonizácie priemyslu z dôvodu nepriaznivých trhových podmienok a nepredvídateľných cien energie v budúcnosti, sú tieto otázky ešte naliehavejšie, píše sa ďalej v liste.
Návrhy
Poslanci v ňom predkladajú návrhy, podľa ktorých by mala Komisia postupovať, aby sa predišla vyššie uvedeným rizikám.
„Po prvé, Komisia musí zabezpečiť, aby metodika skleníkových plynov (GHG) pre nízkouhlíkové palivá umožňovala využívanie zdrojov elektrickej energie prostredníctvom zmlúv o nákupe elektrickej energie zo všetkých zdrojov s nulovými alebo nízkymi emisiami – vrátane jadrových a obnoviteľných zdrojov – s cieľom zachovať technologickú neutralitu a podporiť istotu investícií,“ uviedli poslanci.
Nízkouhlíková elektrická energia na základe zmlúv o nákupe elektrickej energie podľa nich musí byť uznaná ako energia s nulovými alebo nízkymi emisiami a podmienky, ako je časová a geografická korelácia, by sa nemali uplatňovať, aby sa nebránilo rozvoju vodíkovej infraštruktúry. Skoršia konzultácia v roku 2026 sa nezdá byť vhodná na splnenie tejto požiadavky.
„Po druhé, Komisia musí revidovať svojvoľné zvýšenie predvolených emisií zemného plynu v predchádzajúcom štádiu a dodatočne povoliť používanie certifikovaných hodnôt špecifických pre dodávateľa alebo projekt (OGMP 2.0) pre všetky plyny v predchádzajúcom štádiu, nielen pre emisie metánu,“ zdôraznili pravicoví poslanci v liste. „Je to nevyhnutné pre zabránenie neoprávneným sankciám voči nízkouhlíkovému vodíku, umožnenie spravodlivej hospodárskej súťaže a podporu diplomacie EÚ v oblasti vodíka,“ dodali. Zároveň tvrdia, že sa nesmie uplatňovať príplatok, pretože dodržiavanie nariadenia o metáne nemožno vynútiť prostredníctvom tohto delegovaného aktu.
Navrhovaný regulačný rámec by nemal ohrozovať dovoz nízkouhlíkového vodíka a nosičov vodíka od kľúčových medzinárodných partnerov, čím by sa podkopala vodíková diplomacia EÚ a úsilie o diverzifikáciu dodávok. „Preto požadujeme nielen možnosť pre projektovo podložené emisie z upstreamu, ale zdôrazňujeme aj možnosť mať predvolené hodnoty špecifické pre jednotlivé krajiny alebo regióny,“ zdôraznili poslanci, podľa ktorých by to výrazne zvýšilo počet krajín vyvážajúcich do EÚ a poskytlo by tak väčšiu istotu investícií aj pre investorov v Európe.
„Po tretie, s obavami konštatujeme, že chýba primeraná klauzula o zachovaní práv nadobudnutých predchádzajúcim právnym poriadkom pre projekty, pri ktorých bolo konečné investičné rozhodnutie prijaté pred 5. augustom 2028, a navrhujeme zachovanie práv nadobudnutých predchádzajúcim právnym poriadkom v rámci existujúcich systémov, ako je nariadenie o metáne,“ uviedli ďalej signatári. Regulačná istota je podľa nich kľúčová pre dlhodobé priemyselné investície a takéto projekty musia byť chránené pred retroaktívnymi zmenami. Neexistencia prechodných opatrení by mohla narušiť niekoľko vlajkových nízkouhlíkových iniciatív, ktoré sa v súčasnosti pripravujú.
„Naliehavo preto vyzývame Komisiu, aby opäť revidovala návrh delegovaného aktu, pretože reštriktívny a nefunkčný delegovaný akt by ohrozil odolnosť európskeho priemyslu, klimatické ciele a strategickú autonómiu. Vyzývame Komisiu, aby zabezpečila, že konečné znenie bude odrážať ekonomickú realitu, právne záväzky a silný politický mandát Európskeho parlamentu,“ uzavreli poslanci za EPP a ECR v liste vrcholným predstaviteľom Európskej komisie.
Poslanci nie sú sami
Uvedená iniciatíva pravicových poslancov EP nie je ojedinelá ani prvá. Návrh právnych predpisov EÚ o nízkouhlíkovom vodíku, ktorý Európska komisia konzultuje s členskými štátmi, je pre modrý vodík vyrábaný zo zemného plynu nerealizovateľný. Koncom mája to uviedli to plynárenské združenia, ktoré reagovali na požiadavku, aby nízkouhlíkový vodík vypúšťať o 70 % menej emisií skleníkových plynov ako tradičný vodík vyrábaný z fosílnych palív.
Aktuálne znenie predstavuje riziko, že výroba modrého vodíka bude „prakticky nemožná“, uviedlo plynárenské združenie Eurogas. „Ekologická stopa [skleníkových plynov], ktorá sa má zohľadniť pri zemnom plyne, sa v porovnaní s predchádzajúcimi návrhmi podstatne – a bez odôvodnenia – zvýšila,” upozornilo združenie. „Okrem toho pre výrobcov, ktorí prevyšujú túto štandardnú hodnotu, zostáva možnosť preukázať lepšiu výkonnosť značne obmedzená alebo dokonca nemožná,“ dodal Eurogas.
Jorgo Chatzimarkakis, šéf združenia HydrogenEurope, uviedol, že podľa súčasného znenia je zavádzanie technológií, ako je zachytávanie uhlíka, „neuskutočniteľné“. Zdôraznil úlohu modrého vodíka ako prechodného paliva. „Emisie CO2 môžete znížiť väčším množstvom obnoviteľných zdrojov energie, a to je to, čo chceme,“ povedal pre Montel. „Ale ako prechodnú technológiu môžete tiež čistiť molekuly pomocou rôznych technológií, ako je pyrolýza alebo zachytávanie uhlíka a iné,“ dodal.
V návrhu, ktorý videl Montel, sa tiež požadovalo, aby účastníci zohľadnili „emisie počas celého životného cyklu a nepriame emisie vyplývajúce z výroby nízkouhlíkových palív, ako aj emisie metánu z ťažby“. V tomto bode ide čiastočne o odkaz na nedávno prijaté pravidlá o metánových emisiách, ktoré niektorí účastníci z odvetvia tiež zatracovali.
Eurogas uviedol, že „hoci zosúladenie [s nariadením o emisiách metánu] má zmysel, riskujeme, že zopakujeme všetky neistoty a problémy spojené s implementáciou“.
Cieľom Bruselu je prijať text v auguste, hoci niekoľko poslancov Európskeho parlamentu z výboru pre energetiku plánovalo vyjadriť svoj nesúhlas s ním v liste, najmä pokiaľ ide o jeho vplyv na modrý vodík. „Toto nefunguje, ak chcete zvýšiť spotrebu vodíka, tak to prosím nerobte týmto spôsobom,“ povedal podľa portálu montelnews.com poslanec Európskeho parlamentu Jens Geier.
Základné body pozičného dokumentu Eurogasu k tejto tematike nájdete v tomto linku.