Bratislava 2. októbra 2020 – Hoci v súčasnosti na Slovensku nie je do siete pripojená žiadna biometánová stanica, v nasledujúcich rokoch môže v tomto segmente prísť ku skokovej zmene. Prispieť by k nej mali nároky na dekarbonizáciu plynových CZT, zavedenie cirkulárnej ekonomiky v SR, ako aj obmedzené možnosti súčasných bioplynových staníc. Na tradičnej Jesennej konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu to uviedol Jerguš Vopálenský zo spoločnosti SPP – distribúcia.

Pripomenul, že biometánu ako viac „mature“ palivo je na distribúciu pripravené rýchlejšie ako napríklad vodík. Podľa spracovanej analýzy je na Slovensku 113 bioplynových staníc, z toho 94 na kukuričnú siláž, pričom zvyšok tvoria čističky odpadových vôd (9) a skládky odpadu (10). Ich priemerný výkon je 1 MW, celkový inštalovaný výkon je 115 MW. To sme rozbili ešte na drobnejšie. Analyzovali sme jednotlivé bioplynové stanice, to znamená klasické silážne, jednak z hľadiska technológie vstupných surovín, jednak aj legislatívne, to znamená, kedy sa pripojili do sústavy, resp. odkedy začali brať doplatok na vyrobenú elektrinu.

Pokiaľ ide o pripojenie sa do sústavy a doplatok za vyrobenú elektrinu, „najväčšia časť pripojených do sústavy je od roku 2010 do roku 2013, čo znamená, že garantovaná 15-ročná podpora im skončí v rokoch 2025 – 2028“, špecifikoval Vopálenský. Najväčšia bioplynová stanica je Bioenergy Topoľčany, ktorá má až 16,4 MW, najväčšia čistička v bratislavskej Vrakuni a skládky v Zohore a Banskej Bystrici.

Pri zvažovaní, ktoré súčasné bioplynové stanice by bolo možné pripojiť čo najjednoduchšie a čo najrýchlejšie, boli zohľadnené také kritéria, aby bola zabezpečená rentabilita výroby biometánu. „Uvažovali sme nad výkonom bioplynovej stanice nad 0,9 MW, dĺžka prípojky do 4 kilometrov, samozrejme, podľa súčasného nastavenia legislatívy ako prevádzkovateľ distribučnej siete znášame 75 % nákladov na vybudovanie samotnej prípojky do tejto metráže. Z technických dôvodov a pre výkon kompresnej práce tlak v plynovode, na ktorý sa daná  – už biometánová – stanica pripája pod 6,3 Mpa,“ ozrejmil Vopálenský s tým, že kritéria kumulatívne spĺňa 34 bioplynových staníc s potenciálom približne 60 miliónov m3 biometánu. Ak by sa na biometán konvertovali všetky bioplynové stanice, perspektívny potenciál by dosiahol 113 mil. m3.

„Môže sa to zdať málo, ale spotreba všetkých plynových CZT, keď si odmyslíme podnikové, ktoré spotrebúvajú plyn najmä vo výrobných procesoch a teplo je v ich prípade skôr odpadový produkt (Mondi, Duslo Šaľa..), tak spotreba pravých plynových CZT je niekde na úrovni 400 až 500 mil. m3,“ vyčíslil Vopálenský, ktorý pripomenul, že majú pomerne prísne požiadavky na dekarbonizáciu vyplývajúce zo zimného energetického balíčka a musia zvyšovať podiel obnoviteľného tepla tempom 1 % ročne.

„Veľa možností nemajú a práve biometán je vynikajúca, jednoduchá cesta, ako dekarbonizovať súčasné systémy CZT,“ skonštatoval a dodal, že pri potenciáli súčasných bioplynových staníc po konverzii na biometánové (113 mil. m3) by v prípade spotrebovania biometánu v súčasných systémoch CZT bolo možné dekarbonizovať ich z 30 %.

Ďalší potenciál podľa Vopálenského prinesie zavedenie cirkulárnej ekonomiky a dôsledné využívanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, odpadu zo živočíšnej a rastlinnej výroby a kuchynského a reštauračného odpadu. „Ten potenciál vidíme ešte omnoho vyšší, rádovo v stovkách miliónov m3, čo je moderná cesta, ktorou sa uberá celá západná Európa,“ zdôraznil.

Pripomenul, že bioplynové stanice nemajú veľa možností. Po skončení 15-ročnej podpory môžu ukončiť činnosť, zapojiť sa do aukcií alebo prejsť na výrobu biometánu. Keď ho začnú vyrábať, nebudú sa musieť zapojiť do aukcie, lebo biometán zo svojej podstaty nie je spotrebúvaný na mieste, ale v zariadení na výrobu elektriny, resp. tepla.

„To znamená, že keby biometán spotrebúvali súčasní poberatelia podpory, ako napríklad systémy CZT, tak by išli akoby pomimo systému a mohli by biometán začať dodávať do týchto systémov takmer okamžite,“ priblížil Vopálenský s tým, že reštart výkupného systému podľa novelizovaného znenia „tristodeviatky“ nie je možný ani v prípade rekonštrukcie. Najjednoduchšou možnosťou je začať dodávať biometán do súčasných systémov CZT.

Porovnanie výkupných cien elektriny z bioplynu a biometánu ukazuje, že rozdiel je minimálny, pritom výroba biometánu je technicky náročnejšia a je potrebné postaviť minimálne technológiu čistenia biometánu. „To znamená, že ani samotní výrobcovia bioplynu nemali a nemajú žiadnu motiváciu prejsť na výrobu biometánu, lebo za vyrobenú elektrinu spálenú na mieste alebo v systémoch CZT nedostali vyššiu výkupnú cenu. resp. za technický upgrade by nezískali žiadny surpluss,“ uviedol Vopálenský a upozornil aj na chybu v cenovej vyhláške, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike. Nie je v nej stanovená výkupná cena elektriny z biometánu v zariadení nad 1 MW po roku 2020. „To je historicky spôsobené tým, že biometán bol automaticky hádzaný do jedného vreca s bioplynom a nezohľadňovali sa jeho špecifiká, najmä to, že sa spotrebúva v inom zariadení než je vyrábaný,“ dodal.

Vysvetlil, že ak sa má biometán spaľovať v systémoch CZT, ktorých väčšina má výkon nad 1 MW, je nezmyselné, že nie je stanovená cena pre elektrinu vyrobenú z biometánu v týchto systémoch, lebo skoro všetky majú výkon nad 1 MW. „Túto chybu je potrebné čo najskôr odstrániť,“ zdôraznil.

Legislatívne a technicky je začatie využívania biometánu v súčasných systémoch CZT veľmi jednoduché. Pokiaľ by biometánky boli postavené, tak výrobcovia tepla v systémoch CZT môžu tento biometán začať odoberať takmer okamžite.

„Na Slovensku sa ešte musí zriadiť systém na vydávanie záruk pôvodu – biometánový register. Je dôležitý na oddelenie fyzických tokov plynu od obchodných tokov a na to, aby sme mohli obchodne začať dodávať biometánové stanice systémom CZT, alebo aby sa na Slovensku umožnil cezhraničný obchod s biometánom,“ skonštatoval Vopálenský. Bez ohľadu na fyzické toky sa bude biometán na trhu voľne nakupovať a predávať. „Čiže bude to obchod s certifikátmi,“ dodal.

Veľkou výhodou vyplývajúcou z oddelenia výroby biometánu a tepla, resp. elektriny vyrobenej z biometánu, je to, že je možná kombinácia investičnej capexovej a prevádzkovej podpory formou doplatku. „Bioplynová stanica môže čerpať, pokiaľ takýto dotačný program bude zavedený, capexovú podporu z eurofondov, napríklad na upgrade na biometánovú stanicu a potom daný systém CZT môže na elektrinu vyrábanú z biometánu čerpať prevádzkovú podporu – doplatok,“ ozrejmil Vopálenský s tým, že súbeh je možný vďaka oddelenosti subjektov.

Pokiaľ sa odstráni spomínaná formálna chyba v cenovej vyhláške, vytvorí sa IT systém (mal by byť do konca 2021), zreálni sa výkupná cena elektriny z biometánu, zohľadňujúca technickú náročnosť výroby biometánu na rentabilnej úrovni a európske financovanie (Plán obnovy, eurofondy) prinesie capexovú podporu upgradov, resp. výstavby nových biometánových staníc, biometán na Slovensku čaká pomerne prudký rozvoj, uzavrel Jerguš Vopálenský zo spoločnosti SPP – distribúcia.