Berlín 17. januára 2024 – Nemecké plány na vybudovanie flotily vodíkových elektrární ako zálohy k veterným turbínam a solárnym panelom zakopávajú v dôsledku napätého rozpočtu a požiadaviek priemyslu na znižovanie nákladov. Predstavitelia vplyvných priemyselných asociácií dávajú najavo svoje obavy. Upozorňujú, že Nemecko bude potrebovať do roku 2030 najmenej 15 gigawattov (GW) novej bezpečnej výrobnej kapacity a ako záloha pre nestále obnoviteľné zdroje budú musieť slúžiť uhoľné elektrárne. Téme sa venoval portál euractiv.com, podľa ktorého sa Nemecko pri rastúcom dopyte po elektrine bude musieť naďalej spoliehať na plynové elektrárne namiesto vodíkových.
Nemecko deklarovalo, že do roku 2035 chce vyrábať 100 percent svojej elektrickej energie klimaticky neutrálnym spôsobom. Ako s dispečerskou zálohou veterných turbín a solárnych panelov, ktorých produkcia by mala v najbližších rokoch dominovať, vláda pôvodne počítala s flotilou vodíkových elektrární.
V súčasnosti však tieto plány zakopávajú o realitu v dôsledku dlhotrvajúcej vládnej rozpočtovej krízy, povedal Sigfried Russwurm, prezident silného Spolkového zväzu nemeckého priemyslu (Bundesverband der Deutschen Industrie – BDI). V utorok (16. 1.) vyhlásil, že napriek „sľúbeným rozhodujúcim prelomom“ v stratégii pre elektrárne v roku 2023 „nebola objasnená žiadna z nevyhnutných otázok“.
Ako k tomu prišlo
Začiatkom augusta 2023 nemecká vláda víťazoslávne oznámila, že Európska komisia v podstate dala zelenú jej plánu na dotované záložné elektrárne. Konkrétne sa to týkalo vyhradených vodíkových elektrární (8,8 GW) spolu s elektrárňami na zemný plyn (15 GW), ktoré by mali prejsť na vodík najneskôr do roku 2035, čo celkovo predstavuje približne jednu tretinu nemeckého špičkového dopytu po elektrickej energii v roku 2023. Inak povedané, ku klíme priateľská elektrina bez problémov.
Pretože tieto elektrárne by pravdepodobne vyrábali energiu len v obdobiach trvalého slabého vetra a slabého slnka, teda v chladnom útlmovom období známom ako „kalte Dunkelflaute“, je nepravdepodobné, že by boli schopné dosahovať zisky bez štátnej podpory.
V tejto súvislosti je úplne zásadné, že ročných 7 miliárd eur vyčlenených na tento účel sa „vyparilo“ po rozhodnutí nemeckého najvyššieho súdu, ktorý obmedzil vládu vo využívaní úverových liniek schválených počas krízy COVID-19 na iné účely.
Keďže nie sú k dispozícii žiadne vodíkové elektrárne ako záloha pre OZE, na doplnenie produkcie elektriny v čase, keď nebudú vyrábať, bude pravdepodobne potrebná energia z uhlia, varoval šéf BDI. „Pokiaľ sa perspektíva nových záložných elektrární na vodík neuvedie do praxe, riešením v Nemecku bude pokračovanie prevádzky uhoľných elektrární,“ povedal Russwurm.
Skorý štart je rozhodujúci pre začatie výstavby, ale s „úplne nejasnými“ obchodnými modelmi a financovaním sa vodíkové elektrárne jednoducho nezrealizujú, dodal prezident BDI, ktoré v súčasnosti zastupuje 39 sektorových združení, okrem iných reprezentujúcich automobilový, farmaceutický či oceliarsky priemysel.
Zlyhanie vybudovania vodíkových elektrární by mohlo byť ďalšou ranou pre nemecký priemysel po tom, ako krajina minulý rok ukončila vyraďovanie jadra a bola nútená obmedziť dodávky lacného ruského plynu po vojenskom útoku Moskvy na Ukrajinu.
„Bolo by bizarné a zahanbujúce, keby Nemecko, krajina s jednou z najambicióznejších stratégií dekarbonizácie, skončilo v závislosti od pokračujúcej prevádzky svojich uhoľných elektrární,“ poznamenal Russwurm.
Priemyselné skupiny preto v súčasnosti naliehajú na federálnu vládu, aby konala. „Spolková vláda sa teraz musí dohodnúť: Potrebujeme stratégiu elektrární s jasnými rámcovými podmienkami,“ uviedla 11. januára asociácia energetického priemyslu BDEW. „Do roku 2030 bude Nemecko potrebovať najmenej 15 gigawattov novej bezpečnej výrobnej kapacity,“ pripomenulo združenie.
Zabudnite na vodík, sústreďte sa na plyn
Vzhľadom na rozpočtové obmedzenia obe uvedené priemyselné asociácie vyzývajú vládu, aby upustila od plánov výstavby elektrární na vodíkový pohon. V záujme výrazného zníženia zložitosti a nákladov BDEW zdôrazňuje potrebu prehodnotenia úlohy, ktorú majú hrať vodíkové špičkové a hybridné elektrárne, najmä pre ich drahé komponenty a obmedzený vplyv na bezpečnosť dodávok energie.
Podobného zmýšľania je aj Russwurm. Pri načrtnutí priorít BDI na tento rok použil metafory na vysvetlenie toho, ako by mohla vyzerať vodíková elektráreň. Existujúce elektrárne nemôžu fungovať na „čistom“ vodíku, pretože „horáky by sa jednoducho roztopili“, ozrejmil. Riešenie tohto problému by si vyžadovalo dodatočné vybavenie systémov elektrární keramikou, vďaka čomu by vyzerali ako dovnútra zložený nos vesmírnej lode. Je to proces, ktorý sa dá zrealizovať, ale je nákladný, povedal šéf BDI.
„Ak majú tieto turbíny bežať len vtedy, keď nesvieti slnko a nefúka vietor, potom budú extrémne drahé. Nehovorím ani o nákladoch na vodík, ktorý nemáme, ale len o investičných nákladoch na tieto nové plynové turbíny a ich nové periférie,“ skonštatoval.
V konečnom dôsledku to podľa portálu euractiv.com znamená, že je nepravdepodobné, že by sa plán Nemecka úplne vyradiť uhoľnú energiu do roku 2030 mohol zrealizovať. Namiesto toho sa Nemecko bude musieť naďalej spoliehať na plynové elektrárne, aby pokrylo rastúci dopyt po elektrine.