Brusel 25. júna 2026 – Nariadenie 2024/1787 o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky, napriek plánovaným zmierneniam jeho pravidiel, naďalej predstavuje problém pre najväčších dodávateľov LNG do Európskej únie. Svedčí o tom opakovaná výzva Spojených štátov a Kataru, ktorí v liste varovali Európsku úniu pred ďalším sprísňovaním klimatických opatrení, ktorých cieľom je penalizovať odvetvie skvapalneného zemného plynu, a uviedli, že ak bude EÚ pokračovať v nastúpenom trende, čaká ju plynová kríza a vyššie ceny. Téme sa pre portál oilprice.com venovala komentátorka Irina Slav.
„Neexistuje žiadna realizovateľná cesta k dodržaniu nariadenia,“ napísali vo svojom liste, z ktorého citoval denník Financial Times, najvyšší predstavitelia energetiky USA a Kataru, Chris Wright a Saad al-Kábí. „Keďže dodržiavanie právnych predpisov zostáva prvoradé, ani vývozcovia, ani dovozcovia nie sú ochotní uzatvárať zmluvné dohody, ktoré vedome porušujú právo EÚ,“ pokračovali obaja ministri. „Významné vplyvy na dodávky a ceny sú isté,“ dodali.
Krajiny vyvážajúce plyn vyzvali EÚ, „aby prijala rýchle a potrebné opatrenia na vyjasnenie a prijatie cielených zmien a doplnení nariadenia EÚ o metáne“. Pred prijatím akýchkoľvek zmien a doplnení by mal byť zavedený „mechanizmus pozastavenia platnosti“, ktorý by poskytol čas na vypracovanie potrebných metodík a zabezpečenie súladu s predpismi, spolu s výnimkou pre nové zmluvy podpísané počas prebiehajúcich legislatívnych úprav a zrušením sankcií za nedodržanie predpisov počas tohto prechodného obdobia, uviedli ministri energetiky z exportujúcich krajín.
List adresovaný predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, predsedovi Európskej rady Antoniovi Costovi a vedúcim predstaviteľom členských štátov EÚ bol do Bruselu zaslaný pred piatkovým (26. 6.) zasadnutím, na ktorom budú ministri energetiky členských štátov EÚ diskutovať o politikách Únie. Na rozdiel od predchádzajúcich podobných výziev ho tentokrát podpísali aj dvaja ďalší veľkí dodávatelia plynu do Európskej únie, Alžírsko a Nigéria, uviedol podľa Slav denník FT. Voči metánovej legislatíve EÚ sa už v roku 2025 vyhranilo aj Nórsko, najväčší dodávateľ potrubného plynu do Európy.
Nariadenie o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky, ktoré Európska únia prijala pred dvoma rokmi, 4. augusta 2024, malo za cieľ nielen znížiť vlastné emisie skleníkového plynu, ktorý tvorí takmer 100 % zemného plynu, ale aj prinútiť krajiny mimo EÚ, ktoré s Úniou obchodujú, aby tiež znížili svoje emisie, čo sa týkalo najmä dodávateľov plynu. Legislatíva im ukladá povinnosť merania, vykazovania a overovania emisií metánu. Od mája 2025 majú dovozcovia poskytovať údaje o emisiách, od roku 2027 sa tieto pravidlá stanú záväznými pre nové zmluvy. V prípade starších zmlúv bude potrebné preukázať snahu o dosiahnutie súladu s európskymi normami. Postupne pribudnú ďalšie požiadavky – v roku 2028 hlásenie intenzity emisií metánu a od roku 2030 povinné dodržiavanie emisných limitov. Rozsah nárokov legislatívy spôsobil, že dodávatelia fosílnych palív z tohto kroku neboli vôbec nadšení, konštatuje Slav pre oilprice.com.
Spojené štáty aj Katar pritom už od roku 2025 viackrát varovali EÚ, že nie sú ochotné s ňou obchodovať v rámci nariadenia o metáne, ktoré vyžaduje, aby výrobcovia plynu sledovali svoje emisie metánu od vrtu až po zariadenie na skvapalňovanie a následne aj na tanker prepravujúci skvapalnený zemný plyn, hlásili ich a vynakladali úsilie na zníženie týchto emisií, inak im hrozia finančné sankcie.
Katar sa k záležitosti vyjadril bez obalu a Saad al-Kábí minulý rok uviedol, že ak má EÚ také veľké obavy z emisií metánu, mala by si hľadať iný zdroj LNG, pretože Katar jej ho prestane predávať. Minister Wright zas minulý rok vyhlásil, že nariadenie o metáne je nemožné implementovať, a opísal ho ako „kritickú necolnú obchodnú bariéru, ktorá kladie neprimeranú záťaž na amerických vývozcov a naše obchodné vzťahy“.
Kozmetické úpravy nepomohli
Brusel v reakcii na kritiku oboch dodávateľov to čiastočne ustúpil. Európska komisia plánuje v rokoch 2027–2029 navrhnúť výnimku z pokút vo výške až 20 % celkového obratu dotknutej spoločnosti v prípade, ak dovozcovia z EÚ nebudú schopní preukázať, že ich plyn spĺňa monitorovacie normy rovnocenné s normami EÚ. Exportéri LNG však s touto možnosťou stále nie sú spokojní a trvajú na riešení, ktoré by v podstate znamenalo zrušenie nariadenia, poznamenala Slav s tým, že vo svojom postoji nie sú osamotení. Viaceré členské štáty EÚ nie sú práve nadšené z predstavy, že budú musieť znášať dodatočné náklady na LNG s nízkym obsahom metánu, čo bude v prípade uplatňovania nariadenia nevyhnutné, ako poukázali Wright a al-Kábí.
Navyše, nejde len o nevyhnutne vyššie ceny pre európskych odberateľov. Minister Wright nepreháňal, keď povedal, že nariadenie je nemožné implementovať v sektore ťažby bridlicového plynu v USA, uviedla Slav, podľa ktorej je dôvod celkom jednoduchý. Americký zemný plyn ťažia viaceré spoločnosti, ktoré následne dodávajú svoju produkciu do komplexnej plynárenskej siete prepravujúcej zemný plyn do skvapalňovacích terminálov na pobreží Mexického zálivu. Sledovať každú molekulu s cieľom zabezpečiť, aby bola vyprodukovaná a prepravená s čo najmenšími emisiami metánu, je tak doslova fyzicky nemožné, upozornila komentátorka pre oilprice.com.
Rystad problém nevidí
Podľa energetickej poradenskej spoločnosti Rystad Energy však s nariadením EÚ o metáne nie je žiadny problém, pretože na svete je k dispozícii trikrát viac zemného plynu spĺňajúceho požiadavky, ako EÚ dováža, uviedla podľa denníka FT v štúdii vypracovanej na objednávku organizácie Environmental Defense Fund zaoberajúcej sa otázkami klímy. Podľa Slav je však potom na mieste otázka, ak je to skutočne tak, prečo by Katar aj Spojené štáty, ktoré spolu tvoria pomerne zásadnú časť celosvetovej produkcie LNG, tvrdili, že splnenie požiadaviek je nemožné, čo znamená, že na svete nie je dostatok plynu spĺňajúceho požiadavky.
EÚ nie je v pozícii sily
EÚ, napriek všetkým svojim silovým gestám, nemôže jednať z pozície sily, upozornila komentátorka. Javier Blas z agentúry Bloomberg v nedávnom článku uviedol, že EÚ nakupuje približne 59 % svojho LNG zo Spojených štátov, pričom v apríli tento podiel dosiahol až 64 %. V dôsledku toho, ako napísal Blas, sa niektorí v Bruseli začínajú obávať, že EÚ sa stala príliš závislou od jediného dodávateľa kľúčovej suroviny – a nemá práve veľa alternatív, v prípade narušenia vzájomných vzťahov, napríklad aj z dôvodu neprepracovaného nariadenia o metáne.
Zdá sa však, že cieľom nariadenia o metáne nie je nevyhnutne zaistiť, aby bol plyn, ktorý Európania kupujú, „čistý“. Cieľom, ako ho opisuje denník FT a pripisuje ho organizáciam, ako je Environmental Defense Fund, je znížiť spotrebu plynu, zrejme tým, že sa podmienky pre jeho nákup stanú neprijateľné. Podľa zástancov takýchto riešení by zníženie spotreby plynu prispelo k zlepšeniu energetickej bezpečnosti EÚ. Európski priemyselní odberatelia energie s tým však nesúhlasia. Kto zvíťazí, by sa malo vyjasniť už čoskoro, uzavrela Irina Slav pre portál oilprice.com.
Plný dosah jasný až po vstupe pravidiel do platnosti?
Plný dosah pripravovaných pravidiel EÚ týkajúcich sa metánu na ceny plynu sa prejaví až po ich vstupe do platnosti v januári 2027, povedali oslovení analytici pre spoločnosť Montel, poskytovateľa informácií, správ, údajov a analýz o energetickom trhu.
Tento názor tlmočila napríklad Anne-Sophie Corbeau, výskumná pracovníčka na Kolumbijskej univerzite.
Mayeul d’Anselme, senior associate v americkej spoločnosti Capstone Research zameranej na stratégie, uviedol, že akýkoľvek nárast cien plynu by mal byť v období 2027–2029 „zanedbateľný“, za predpokladu, že bude realizovaná výnimka z pokút.
Andreas Guth, generálny tajomník združenia Eurogas, namietal, že výnimka nie je „zázračným riešením“, a dodal, že zmluvy sa stále „neuzatvárajú“ pre právnu neistotu po roku 2029. Či budú dodávky amerického LNG odklonené z EÚ pre metánové pravidlá, „sa ukáže 1. januára 2027“, povedal.
EK v apríli uviedla, že jej odporúčania by mali byť predložené „čoskoro“, hoci jej hovorca na otázku Montelu odmietol poskytnúť aktuálne informácie o časovom harmonograme.
„Ak by sa však sankcie zrušili, odstránilo by to časť odrádzajúceho faktora pre spoločnosti v EÚ pri dovoze produktov, ktoré nespĺňajú požiadavky, a mohlo by to dovozcom v EÚ sprístupniť širšiu škálu dodávateľských možností,“ povedal pre Montel Amrit Naresh, riaditeľ pre energetické poradenstvo v spoločnosti Wood Mackenzie, podľa ktorého by to mohlo zmierniť vplyv nariadenia na ceny v EÚ a bezpečnosť dodávok.
Corbeau uviedla, že ju neprekvapili plány EK na zmiernenie pravidiel, najmä po hrozbách Trumpovej administratívy, že v reakcii na to obmedzí vývoz amerického LNG do Európy. „Potrebujeme LNG [z USA],“ uviedla Corbeau – s poukázaním na nutnosť nahradiť ruský plyn, ktorého dovoz bude v budúcom roku úplne ukončený – a objemy z Kataru stratené v dôsledku faktického uzavretia Hormuzského prielivu od konca februára.
O metánových pravidlách sa má diskutovať aj na najbližšom zasadnutí Rady pre energetiku 26. júna na žiadosť Česka a Slovenska, uviedol pre Montel zdroj z EÚ.