Londýn 20. januára 2026 – Plyn nie je len premosťovacím riešením, ale štrukturálnou, dlhodobou kotvou energetických systémov éry umelej inteligencie. Je v dobrej pozícii, pripravený poskytovať väčšinu dodatočných, flexibilných a dispečersky riadených dodávok požadovaných -nielen – zo strany sektora AI a zároveň prispievať k cieľom dekarbonizácie. Aj to sú niektoré závery správy Medzinárodnej plynárenskej únie „Úloha plynu v pokrývaní dopytu po energii poháňanom umelou inteligenciou“.
Umelá inteligencia predstavuje jednu z najväčších príležitostí 21. storočia s obrovským potenciálom pre transformatívne zmeny. Realizácia tohto potenciálu závisí od rozšírenia digitálnej infraštruktúry bezprecedentnou rýchlosťou, čo zase závisí od zabezpečenia elektrickej energie potrebnej na jej napájanie, konštatuje správa.
Dopyt po elektrickej energii podľa nej prudko rastie, pretože dátové centrá sa stávajú novým „industrial load“ (všetka energia spotrebovaná výrobnými závodmi, továrňami a priemyselnými zariadeniami) AI ekonomiky a ich spotreba elektrickej energie by sa mala do roku 2030 zdvojnásobiť na 800 – 1000 TWh.
V rozvinutých ekonomikách by tak len dátové centrá mohli v tomto desaťročí (2025 – 2035) predstavovať viac ako 20 % rastu dopytu po energii, čím by sa skončili roky stagnácie dopytu po elektrine. V Spojených štátoch by dopyt dátových centier mohol do roku 2030 predstavovať takmer polovicu celkového nárastu spotreby energie, uviedla IGU.
Na pokrytie tohto nárastu je potrebná nielen väčšia výroba elektrickej energie. Obnoviteľné zdroje energie sú na dobrej ceste k tomu, aby do roku 2030 pokryli približne polovicu potrieb energetického sektora, ale ich prirodzená nestálosť vytvára nesúlad s rovnomerným profilom zaťaženia dátových centier 24/7, čo v kombinácii so sieťovými „lievikmi“ znamená, že nemôžu uniesť celé zaťaženie samy.
Preto je potrebná nielen väčšia výroba elektriny, ale aj výrazne väčšia dispečersky riadenú kapacita. „V súčasnosti je uhlie vo väčšine krajín naďalej základom pre stabilnú výrobu elektrickej energie, ale plyn vo všetkých svojich kvalifikovaných formách – zemný plyn, skvapalnený zemný plyn (LNG), biometán, syntetický metán a vodík – je v dobrej pozícii, pripravený poskytovať väčšinu dodatočných, flexibilných a dispečersky riadených dodávok a zároveň prispievať k cieľom dekarbonizácie,“ zdôraznila správa.
Štúdie naznačujú, že výroba energie z plynu pre dátové centrá by sa mohla do roku 2030 zvýšiť spotrebu o cca 30 mld. m3 a v scenároch s vysokým rastom by sa do roku 2035 mohla takmer zdvojnásobiť, čo zodpovedá zhruba 60 bcm dodatočných dodávok. „Vďaka vysokej účinnosti (50 – 55 % v prípade moderných turbín s kombinovaným cyklom), rýchlemu nasadeniu a oveľa nižším emisiám ako v prípade uhlia plyn nie je len premosťovacím riešením, ale štrukturálnou, dlhodobou kotvou energetických systémov éry umelej inteligencie,“ konštatovala IGU vo svoje správe.
Plyn podľa nej tiež plní dôležitú duálnu úlohu: zabezpečuje stabilitu a bezpečnosť dodávok elektrickej energie do dátových centier a zároveň poskytuje rezervu pre elektrickú sieť, aby mohla naďalej napájať kritické národné sektory, ako je zdravotníctvo, spracovanie potravín, stavebníctvo a výroba.
Konkrétne príklady
V juhovýchodnej časti USA zahŕňa plán zdrojov spoločnosti Duke Energy v Karolínach nové kapacity plynu spojené s dopytom „hyperscale“ dátových centier (veľké centrá s min. 5000 servermi a obrovskou spotrebou energie); ďalšia veľká americká energetická spoločnosť Entergy vyvíja plynom podporovaný projekt so spoločnosťou Meta v Louisiane; a AWS podpísala prechodnú dohodu so spoločnosťou AEP v Ohiu, aby zaručila spoľahlivé dodávky počas oneskorenia dobudovania prepojení.
V Dubline získala spoločnosť Microsoft povolenie na výstavbu 170 MW plynovej elektrárne v areáli Grange Castle, aby zabezpečila prevádzku počas preťaženia siete, a vo Frankfurte spolupracuje CyrusOne so spoločnosťou E.ON na výstavbe 61 MW plynového zdroja, ktorý bude priamo podporovať hyperscale dátové centrum.
Všetky tieto vývojové trendy odzrkadľujú rastúci trend umiestňovania dátových centier v blízkosti infraštruktúry na zemný plyn alebo uzatvárania zmlúv o vyhradenej pevnej kapacite.
Čas ako priorita
Čas uvedenia na trh je pre hyperscale dátové centrá najvyššou prioritou, ktorá preváži nad ostatnými hľadiskami pri rozvoji novej kapacity, čím sa rýchlosť dodávky energie stáva aktívnym obmedzením.
Dátové centrá je možné postaviť a sprevádzkovať za menej ako dva roky, zatiaľ čo projekty novej výroby a prenosu energie často čelia povoleniam, schvaľovaniu a stavebným lehotám v dĺžke štyroch až piatich rokov alebo viac. Priemerná čakacia doba na pripojenie v USA presahuje päť rokov, čo podčiarkuje dôvod, prečo sa developeri čoraz viac obracajú na plynové riešenia v blízkosti alebo „behind-the-meter“ (umiestnené na strane zákazníka za meradlom spotreby), uviedla správa IGU.
Regionálne rozdiely
Regionálne rozdiely sú výrazné. Očakáva sa, že USA a Čína spolu do roku 2030 budú zodpovedné za takmer 80 % rastu celosvetovej spotreby energie. V USA už zemný plyn pokrýva približne 40 % výroby elektriny a bude aj naďalej zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore nových klastrov. V Číne zostáva uhlie primárnym zdrojom energie, pričom plyn zohráva len cielenú úlohu, zatiaľ čo OZE a jadrová energia sa rozširujú.
Európa čelí prísnym požiadavkám na dekarbonizáciu, ale má obmedzenú voľnú kapacitu siete, čo napriek rýchlemu rozvoju OZE vytvára „úzke miesta“.
Blízky východ buduje mega-kampusy podporované štátom, ktoré sú umiestnené v priemyselných zónach a v miestach, kde končia káble, a využívajú dostatok plynu a solárnu energiu na poskytovanie lacných a spoľahlivých dodávok.
V ázijsko-tichomorskej oblasti (okrem Číny) sa LNG na výrobu energie stáva faktorom spoľahlivosti, keďže siete sa snažia nahradiť uhlie.
V Afrike a Latinskej Amerike bude rast dátových centier naďalej selektívny a metropolitný, spoliehajúci sa na dovoz LNG, vlastnú hybridnú energiu a OZE tam, kde sú siete slabé.
Nová trieda odberateľov energie
Hyperscale dátové centrá menia aj podobu energetického odvetvia. Veľké technologické spoločnosti už predstavujú približne 30 % globálnych korporátnych zmlúv o nákupe energie (PPA) z obnoviteľných zdrojov a sú priekopníkmi hybridných modelov nákupu, kde sú OZE doplnené plynom alebo jadrovou energiou. Predstavujú novú triedu odberateľov energie, ktorá má rozsah a naliehavosť potrebné na transformáciu investícií do kritickej infraštruktúry, čím sa vytvárajú príležitosti pre dodávateľov plynu a LNG na spoločný vývoj spoľahlivých riešení s nižšou uhlíkovou stopou spolu s lídrami v oblasti digitalizácie.
Dátové centrá poháňané umelou inteligenciou sú teraz strategickou prioritou infraštruktúry pre konkurencieschopnosť a rast. Plyn je štrukturálnou súčasťou budúcich elektrických systémov a zároveň umožňuje ľudský pokrok a globálny rast, znižuje závislosť od uhlia a dopĺňa nestálosť OZE. Dlhodobé plánovanie musí zostať založené na faktoch, transparentné a opierajúce sa o realistické predpoklady o elektrickej infraštruktúre a rýchlom rozvoji technológií poháňaných umelou inteligenciou, zdôraznila vo svojej správe IGU.