Brusel 21. júna 2024 – Technológie zachytávania a ukladania (CCS) a prípadného využitia (CCUS) CO2 sú v posledných rokoch intenzívne skloňované v súvislosti s ambíciami na dosiahnutie klimatickej neutrality v roku 2050. Zástupcovia Globálneho inštitútu CCS sú presvedčení, že kombinácia silných regulačných opatrení a viacerých možností financovania môže podnietiť rozvoj zachytávania a ukladania uhlíka v Európskej únii. Téme sa venoval portál Natural Gas World.
V celej Európe, v členských aj nečlenských štátoch EÚ, zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS) pokračuje rýchlym tempom, pričom hnacím motorom sú robustné politické a finančné podporné mechanizmy, konštatuje Global CCS Institute (GICCS). K marcu 2024 jeho údaje zaznamenali v Európe 178 komerčných zariadení vo vývoji, výstavbe alebo prevádzke. Ich kombinovaná kapacita zachytávania CO2 dosahuje zhruba 100 miliónov ton/rok a predstavujú takmer tretinu z 564 komerčných zariadení, ktoré sa pripravujú celosvetovo. Lídrom v projektovaní a zavádzaní CCS však zostáva Severná Amerika s približne 291 pripravovanými projektmi, predovšetkým v USA, konkretizoval inštitút s tým, že v USA aj v Európe sa počet pripravovaných projektov prudko zvýšil a už niekoľko rokov vykazuje silný medziročný rast.
Vládna podpora
Podnietila ho zásadná vládna podpora, ktorá ponúka atraktívne finančné stimuly a silné politické rámce posilňujúce dôveru investorov v projekty. Americký zákon o znižovaní inflácie (IRA) z roku 2022 vytvoril priaznivé ekonomické stimuly pre CCS, najmä pre výrobu vodíka a amoniaku s nízkymi emisiami, keď vylepšil tzv. 45Q daňový odpočet. Jeho zámerom je zníženie nákladov a rizika pre súkromný kapitál investovaný do nasadenia technológií CCS a súvisiacej infraštruktúry prepravy a skladovania v celom rade priemyselných odvetví.
Analýza vplyvu IRA dospela k záveru, že tento nástroj by mohol do roku 2030 zvýšiť zavádzanie CCS v USA o 200 – 250 miliónov t/rok CO2. Ďalšie americké federálne peniaze na CCS sú k dispozícii aj prostredníctvom zákona o infraštruktúre (BIL) z roku 2021 a zákona o posilnení domácej výroby, dizajn a výskumu polovodičov (CHIPS) z roku 2022.
Cieľ klimatickej neutrality EÚ v polovici storočia priviedol do centra pozornosti technológie manažmentu uhlíka vrátane CCS, CCUS a odstraňovania CO2 (Carbon Dioxide Removal – CDR). Európska komisia nedávno podporila urýchlenie zavádzania CCS širokou škálou legislatívneho a regulačného vývoja v rámci kľúčových akčných plánov, ako sú balík Fit for 55, Green Deal a cykly udržateľného uhlíka. Vo februári 2024 Komisia zverejnila aj svoju dlho očakávanú stratégiu EÚ pre manažment priemyselného uhlíka, v ktorej načrtla ambicióznu víziu rozšírenia riešení na riadenie uhlíka v EÚ, poznamenal GICCS, podľa ktorého sa zlepšili aj mechanizmy finančnej podpory.
Fondy EÚ
Patria medzi ne fondy EÚ, jednotlivé národné dotačné programy a cena uhlíka stanovená systémom obchodovania s emisiami EÚ ETS. Ako vidno z finančných stimulov ponúkaných v USA, tieto mechanizmy poskytli určitú úroveň dôvery v ekonomickú životaschopnosť projektov CCS v EÚ, najmä v prvej fáze zavádzania, a stali sa hlavnými hnacími motormi CCS v EÚ.
V prípade EÚ ETS tento systém okrem stimulovania zavádzania CCS generuje aj príjmy použité na príspevok do Inovačného fondu EÚ. Fond využíva príjmy z ETS na podporu inovatívnych nízkouhlíkových technológií, pričom rozpočet môže na roky 2020 – 2030 dosiahnuť 40 miliárd EUR, v závislosti od cien EÚ ETS, uviedol inštitút.
Inovačný fond je podľa neho len jednou z viacerých možností financovania CCS, ktoré sú v súčasnosti dostupné v EÚ, pričom finančná podpora pre CCS je rozdelená do niekoľkých programov financovania. Medzi ďalšie hlavné fondy EÚ patria Horizon Europe, Nástroj na prepájanie Európy pre energetiku (CEF-E), Nástroj obnovy a odolnosti, Fond spravodlivej transformácie, Fond InvestEU a LIFE.
Výber zdroja financovania závisí od povahy, rozsahu a geografickej polohy projektu CCS. Napríklad fond CEF-E primárne podporuje projekty spoločného záujmu (PCI) a projekty vzájomného záujmu (PMI), ktoré majú významné cezhraničné vplyvy (napríklad CO2 infraštruktúra). Na druhej strane Nástroj obnovy a odolnosti sa zameriava na projekty v súlade s reformami a investíciami definovanými v plánoch obnovy a odolnosti členských štátov EÚ.
Na pomoc pri orientácii v dostupných možnostiach financovania EÚ vytvoril Globálny inštitút CCS príručku k siedmim hlavným fondom EÚ – Od návrhov k realite: Ako môžu fondy EÚ pomôcť naštartovať projekty CCS. Nižšie uvedená tabuľka uvádza zhrnutie z tejto správy hlavných faktorov, ktoré treba zvážiť pri podávaní žiadosti o vybrané fondy EÚ.
EÚ chce podporiť aj ďalšie nástroje, ktoré podporia dynamiku CCS. Napríklad v revidovaných usmerneniach o štátnej pomoci pre klímu, ochranu životného prostredia a energetiku (CEEAG) boli uznané uhlíkové zmluvy o rozdiele. Tie umožňujú členským štátom EÚ implementovať tento nástroj štátnej pomoci na národnej úrovni. Niekoľko krajín vrátane Holandska a Dánska ho už pri CCS používa, iné, napríklad Nemecko a Francúzsko, tak plánujú urobiť, pripomenul inštitút.
Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Island, Holandsko, Nórsko, Švédsko, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo tiež dosiahli pokrok v bilaterálnych dohodách, vyhláseniach alebo spolupráci v oblasti CCS. Okrem toho Európska komisia skúma potenciálnu reguláciu prepravy CO2, ktorá by mohla zaviesť regulované tarify pre siete CO2 na úrovni EÚ.
Priaznivá vládna podpora a podmienky pre CCS v celej Európe podporujú väčšiu cezhraničnú spoluprácu, ako aj spoluprícu medzi priemyselnými odvetviami (bez ohľadu na štatút EÚ), keďže naliehavosť nasadenia CCS sa celosvetovo zintenzívňuje, konštatuje inštitút. CCS využíva celoeurópsky prístup, pričom krajiny ako Taliansko, Grécko, Rumunsko, Bulharsko a pobaltské štáty dosahujú pokroky v sektore CCS, popri krajinách v regióne Severného mora, ktoré boli prvými priekopníkmi zavádzania týchto technológií.
Aby svet dosiahol svoje spoločné klimatické ciele, bude do roku 2030 potrebná ročná miera ukladania CO2 vo výške približne 1 gigatona ročne, pričom do roku 2050 sa bude vyžadovať viac Gt/rok. EÚ vytvára prostredie, v ktorom je možné rozšíriť projekty CCS. Výsledkom je ich pokračujúci rast v celom regióne, čo poskytuje dôvod na optimizmus, pokiaľ ide o budúcnosť zavádzania tejto technológie v EÚ aj v celej Európe, uzavrel GICCS.