Bratislava 10. marca 2022 – Dlhodobé úsilie spoločnosti NAFTA o čo najekologickejšie skladovanie zemného plynu sa odráža vo viacerých realizovaných či pripravovaných projektoch. Týkajú sa napríklad inštalácie obnoviteľných zdrojov energie, využitia obnoviteľnej elektrickej energie na výrobu zeleného vodíka či dekarbonizácie prevádzky zásobníkov zemného plynu jeho nahradením vodíkom alebo biometánom. Informuje o tom web nafta.sk.
Legislatívne zmeny v roku 2019, týkajúce sa podpory producentov elektriny z obnoviteľných zdrojov, priniesli nové príležitosti pre podnikanie. NAFTA sa ich rozhodla využiť na diverzifikáciu svojho energetického portfólia a po spracovaní štúdie a prepočtoch s využitím ekonomického modelu sa rozhodla pre inštaláciu obnoviteľných zdrojov energie na Centrálnom stredisku podzemného zásobníka zemného plynu Láb (CS PZZP Láb) a v Centrálnom areáli Gajary (CAG).
V uvedených lokalitách bolo nainštalovaných 142 kusov fotovoltaických panelov z polykryštalického kremíka. „Napriek ich pomerne nízkemu sklonu 10° sme od spustenia zariadení do prevádzky zaznamenali výrobu vyššiu o 23 % oproti pôvodným očakávaniam. Či už to bolo spôsobené veľmi konzervatívnym odhadom výroby alebo pomerne priaznivým počasím, nie je v tejto chvíli dôležité, keďže už len letmý pohľad na aktuálne burzové ceny energií napovedá, že rozhodnutie investovať do tejto oblasti bolo správne,“ uviedla NAFTA. Navyše, keďže v tomto prípade sa vyrobená elektrina spotrebúva priamo v mieste jej výroby, úspora nákladov vzniká nielen na strane ceny samotnej komodity, ale aj na základe výšky distribučných taríf, dodala.
Väčšie fotovoltaické elektrárne a PtG
Popri avizovaných pilotných projektov rozvíja NAFTA v oblasti výroby elektriny z OZE aj ďalšie aktivity. V roku 2020 bola spracovaná štúdia realizovateľnosti fotovoltaických elektrární väčších rozmerov, pričom by sa využili pozemky vo vlastníctve spoločnosti NAFTA, ktoré nie sú vhodné na inú, napríklad poľnohospodársku činnosť.
Po analýze šiestich lokalít boli ako perspektívne vybrané CAG, Ptrukša a plocha kaliska Moravany. Pri niektorých z nich sa pre obmedzený prístup k distribučnej sieti alebo chýbajúcu lokálnu spotrebu uvažuje o ďalšom využití vyrobenej energie na výrobu obnoviteľného vodíka, ktorý by následne mohol byť prepravovaný existujúcou plynárenskou infraštruktúrou.
„Prvým z projektov je inštalácia fotovoltaických panelov a následne technológie Power to Gas (PtG) v lokalite nášho strediska Gajary Báden, kde by v rámci voľnej plochy v strediska bolo možné inštalovať fotovoltaickú elektráreň s výkonom približne 0,8 MW a elektrolýzou s odhadovaným výkonom 0,5 MW,“ priblížila NAFTA s tým, že takýmto spôsobom by bolo možné vyrábať približne 100 m3/h čistého vodíka, ktorý by sa následne mohol využiť ako palivo pre automobily, ako palivový plyn pre spotrebiče v rámci technológie PZZP (ohrevy plynu a pod.) alebo by mohol byť primiešavaný do zemného plynu a uskladnený v podzemnom zásobníku. Aktuálne sa pre tento projekt pripravuje štúdia uskutočniteľnosti.
Podobný projekt vzniká v Ptrukši, kde je k dispozícii voľná plocha v rámci existujúceho strediska. „V tomto projekte sa počíta s vybudovaním fotovoltaickej elektrárne s výkonom približne 1 MW a elektrolýzou s výkonom tiež 1 MW. Aj pre tento projekt sa rovnako pripravuje štúdia uskutočniteľnosti, ktorá prinesie ďalšie technicko- ekonomické informácie, potrebné pre jeho ďalšie pokračovanie,“ uviedla NAFTA.
Vodík a biometán
Ďalšiu možnosť dekarbonizácie prevádzky zásobníka zemného plynu je jeho náhrada vodíkom alebo biometánom. NAFTA rozvíja oba smery v niekoľkých projektoch.
„V prípade vodíka aktuálne pracujeme na posúdení vplyvu 5-percentného molekulárneho vodíka na prevádzku PZZP. Našim cieľom je identifikovať nevyhnutné investície na to, aby 5 % molekulárny vodík mohol byť primiešavaný do zemného plynu, a zadefinovať opatrenia pre bezpečnú prevádzku aj s takouto zmesou plynov,“ ozrejmila spoločnosť.
Okrem prípravy existujúcich zásobníkov na 5-percentný molekulárny vodík pracuje na transformácii projektu zásobníka zemného plynu vo Veľkých Kapušanoch na zásobník zmesi zemného plynu a vodíka do 20 % obj., pričom sa počíta, že vodík bude súčasťou zemného plynu v prepravnej sieti a prostredníctvom prepojení sa dostane aj do zásobníka. „Vzhľadom na aktuálnu mieru poznania a možností poréznych typov zásobníkov je percento molekulárneho vodíka stanovené na 20 %. Avšak do budúcna, ak sa potvrdí technická realizovateľnosť aj pre vyššiu koncentráciu vodíka, nevylučujeme ani jeho vyššiu koncentráciu,“ konštatuje NAFTA.
K postupnému „ozeleneniu“ skladovania zemného plynu prispeje aj projekt H2I – S&D. „Jeho cieľom je nájsť na Slovensku vhodné lokality pre skladovanie vodíka resp. definovať maximálne možné prípustné koncentrácie, pri ktorých by vodík mohol byť skladovaný v podzemných geologických štruktúrach,“ uviedla NAFTA, podľa ktorej je projekt rozdelený do dvoch fáz.
V prvej fáze bude realizovaný komplexný laboratórny výskum, ktorého cieľom je práve definovať maximálne prípustnú koncentráciu vodíka. V druhej fáze, budú jednotlivé výsledky aplikované v pilotnom teste. V rámci neho bude vybudované stredisko, kde sa bude vyrábať vodík, a následne sa bude zatláčať do vybranej geologickej štruktúry. V rámci tohto projektu NAFTA spolupracuje s poprednými domácimi aj zahraničnými výskumnými inštitúciami a s ďalšími partnermi z priemyslu.
Projekt bol za Slovensko vybraný a nominovaný aj do prvej vlny v rámci výzvy IPCEI (IPCEI – Important Project of Common European Interest) a v súčasnosti prechádza posúdením zo strany Európskej komisie.
Ozeleňovanie skladovania zemného plynu jeho nahradením biometánom je ďalšou možnosťou, ktorej sa NAFTA venuje. „Vzhľadom na farmu v blízkosti našej prevádzky na Záhorí, pracujeme aj na možnosti využívať bioplyn na produkciu biometánu, s jeho následným využitím ako palivového plynu pre zariadenia, ktoré dnes spotrebovávajú klasický zemný plyn. Týmto spôsobom by došlo k dekarbonizácii resp. „ozeleneniu“ prevádzky zásobníkov zemného plynu,“ uzavrela spoločnosť NAFTA.
Foto: nafta.sk