Bratislava 10. decembra 2018 – Aká je naša skladovacia kapacita podzemných zásobníkov v porovnaní s celou Európou? A aký je vývoj skladovacej kapacity v rámci celého sveta? Odpovede na tieto otázky poznáme vďaka údajom z databázy, ktorú spravuje pracovná skupina SG2.1 z výboru pre uskladňovanie zemného plynu WOC2.
Vďaka nášmu trojročnému úsiliu (2015 – 2018) sa nám podarilo od partnerov z celého sveta získať do databázy ich aktuálne údaje, a tak máme k dispozícii pomerne presný prehľad o vývoji skladovacej kapacity podzemných zásobníkov zemného plynu vo svete.
Kapacita zásobníkov spoločnosti NAFTA, a. s., predstavuje 2,7 mld. m3, čo je 2,44 % z celkovej kapacity v rámci Európy. Tá momentálne stagnuje na objeme 109 mld. m3, napriek tomu, že viaceré štáty spustili do prevádzky nové projekty, napríklad Nemecko začalo využívať nové soľné kaverny, Taliansko porézne zásobníky. Naopak, niektoré zásobníky boli konvertované na ťažbu – napríklad Rough vo Veľkej Británii s kapacitou 3,2 mld. m3 alebo viaceré menšie zásobníky v Nemecku.
Prudký rozmach v Európe zaznamenali obnoviteľné zdroje a spolu s technológiou P2G (Power to Gas) je to pre zásobníky veľká príležitosť stať sa veľkokapacitným úložiskom energie. Spresnenie technických parametrov, ako aj nákladovosť takýchto úložísk si vyžadujú ďalšie štúdium a výskum.
Situácia vo svete
Severná Amerika prevádzkuje 163 mld. m3 pracovného objemu v podzemných zásobníkoch zemného plynu (PZZP) – obr. 1. Trh s plynom v Spojených štátoch amerických a v Kanade je veľmi fragmentovaný, pričom sa vyžaduje vysoká flexibilita zásobníkov. Svedčí o tom fakt, že inštalovaný špičkový výkon PZZP v Severnej Amerike presahuje polovicu inštalovaného špičkového výkonu vo svete.
Zásobníky sú veľmi dobre využívané, len v USA sa cykluje 120 mld. m3 ročne. Do budúcnosti môžeme predikovať malý nárast. Spoločenstvo nezávislých štátov (CIS) má k dispozícii 120 mld. m3 pracovného objemu a ďalších 9 mld. m3 (Rusko) je vo výstavbe pre sezónne využívanie.
Rusi investovali najmä do flexibility, svedčí o tom nárast denného inštalovaného výkonu zo 670 mil. m3/d v roku 2012 na 800 mil. m3/d v roku 2017. Ich cieľom je dosiahnuť výkon 1 000 mil. m3/d.
Nové príležitosti pre zásobníky sa spájajú aj s novými koridormi plynu. Napríklad, ako podpora exportu plynu do Číny cez plynovod Power of Siberia. Už teraz sa snažia nájsť vhodné ložiskové štruktúry v blízkosti trasy, aby boli zabezpečené stabilné dodávky plynu.
Čína prevádzkuje 11 mld. m3 pracovného objemu, rastúca spotreba a politika čistého ovzdušia (snaha vymeniť uhlie za plyn) si však budú vyžadovať jeho ďalší nárast.
So zvyšujúcou sa spotrebou je nutné mať dostatočnú kapacitu pre bezpečnú dodávku plynu k centrám spotreby. Plánovaný rast je 32 mld. m3 do roku 2025.
Ďalšie rozširovanie kapacity
Ako ukazuje mapa na obr. 2 a predchádzajúci text, vo svete sú tri stabilné regióny, kde zásobníky hrajú kľúčovú úlohu v plynárenskej infraštruktúre. Sú to najmä Severná Amerika, Európa a CIS. V blízkej budúcnosti však môžeme očakávať, že k týmto trom regiónom pribudne aj Ázia. Predovšetkým Čína, ktorá už dnes má vybudovanú slušnú skladovaciu kapacitu a ako už bolo spomenuté, očakáva ďalší nárast. Je možné, že podobný vývoj čaká aj Indiu či Pakistan. Závisí to od toho, ako sa uchytí plyn v ich energetickom mixe, či jeho spotreba bude rásť a vznikne dopyt po skladovacej kapacite.