Bratislava 19.novembra 2019- Dekádu po plynovej kríze v roku 2009 je Slovensko výrazne lepšie pripravené na akékoľvek možné problémy s dodávkami zemného plynu. Stáva sa tak skutočnou plynárenskou križovatkou Európy, cez ktorú môže prúdiť plyn z každej svetovej strany. Spoločnosť Eustream úspešne hľadá nové obchodné príležitosti a neohrozí ju ani prípadné obmedzenie dodávok cez Ukrajinu po dokončení projektu Nord Stream 2, povedal generálny riaditeľ Rastislav Ňukovič.
V septembri sa začali práce na výstavbe plynovodného prepoja SK-PL v Poľsku. Do akej miery je tento projekt dôležitý pre Eustream a ako ďaleko pokročilo budovanie na slovenskej strane?
Slovensko-poľský prepoj je momentálne asi najväčší projekt, ktorý realizujeme, spolu s výstavbou novej kompresorovej stanice v Lakšárskej Novej Vsi. Aj v minulosti sa ukázalo, že keď sme investovali, napríklad do vybudovania slovensko-maďarského prepoja, vždy to pritiahlo záujem investorov a možnosť rastu a obchodné príležitosti pre Eustream. Takto vnímame aj slovensko-poľský projekt. V pozadí jeho vzniku bolo zaistenie bezpečnosti dodávok zemného plynu do nášho regiónu. Zvyknem však hovoriť, že keď sa postaví hocaká cesta, vždy sa nájdu autá, ktoré po nej pôjdu. Touto optikou vnímam aj zmieňovaný projekt.
Prepoj by sa mal dokončiť približne o dva roky. V čom bude výhodný pre Slovensko a región strednej Európy?
Projekt je súčasťou severojužného prepojenia v rámci EÚ. V minulosti boli všetky smery, ktorými prúdi ruský plyn do Európy, horizontálne. Preto sa objavila myšlienka preťať ich aj vertikálne a keby sa čokoľvek stalo s dodávkami, existovala by aj alternatívna cesta. Pre Slovensko to znamená, že bude mať ďalšiu alternatívu. No je to príležitosť aj pre obchodníkov, aby mohli kombinovať dodávky z rôznych zdrojov. Nová trasa znamená väčšiu konkurenciu a to vždy vedie k nižším cenám.
Spomínali ste aj výstavbu novej kompresorovej stanice v Lakšárskej Novej Vsi. Je aj za týmto projektom motivácia posilniť bezpečnosť dodávok plynu na Slovensko?
Po prvý raz sme sa touto témou zaoberali v súvislosti s projektom plynovodu Eastring, ktorý by mal prepájať dva mohutné plynovody, ukrajinsko-slovenskú a transbalkánsku cestu. Vtedy sme si uvedomili, že naša sústava má historicky vybudované veľké kapacity na tranzit z východu na západ. Ak však chceme ukázať životaschopnosť projektu ako je Eastring v rámci EÚ, musíme posliniť kapacity aj pre prípad opačného toku plynu zo západu na východ a juh. Pravdou však je, že definitívne rozhodnutie o vybodovaní novej kompresorovej stanice prišlo až potom, ako sme získali záväznú objednávku od zákazníka na prepravu v smere zo západu. Výstavba tejto kompresorovej stanice nám umožní vyššiu flexibilitu a posilnenie dodávok v smere z Českej republiky do všetkých okolitých krajín.
Súvisí zabukovanie kapacity prepravy zo západu s plynovodom Nord Stream 2, ktorého dobudovanie má už zelenú aj od dánskej vlády?
Áno, realizácia plynovodu Nord Stream 2 je spojená s novými dlhodobými rezerváciami kapacít na prepravu ruského plynu na celej trase Nemecko-Česko-Slovensko.
Do akej miery môže zmena tradičného prúdenia plynu z východu na západ ovplyvniť hospodárske výsledky Eustreamu?
Toto je pomerne časté nedorozumenie, ktoré je potrebné vysvetliť. Nord Stream 2 z pohľadu Eustreamu totiž nepredstavuje problém. Naša spoločnosť je a ostane dlhodobou súčasťou európskej strategickej infraštruktúry aj po jeho sprevádzkovaní. Ak som teda hovoril o rezervácií kapacít na trase Nemecko-Česko-Slovensko, tak v našom systéme v smere z Česka sú tieto kapacity aktuálne rezervované až do roku 2039. Naše podnikanie je založené na stabilných kontraktoch a dlhodobých rezerváciách prepravných kapacít na princípe ship-or-pay, čo platí aj v kontexte Nord Stream 2
Pokles prepravy v smere z Ukrajiny teda bude v dostatočnej miere kompenzovaný vyššou prepravou zo západu?
V prípade Slovenska je to presne tak. Zemný plyn, ktorý Eustream prepravuje cez Slovensko v smere z Ukrajiny, pokračuje ďalej pre rakúsky a taliansky trh. Po dokončení Nord Stream 2 vzrastie preprava ruského plynu priamo do Nemecka, no odtiaľ sa cez Česko logicky musí tento plyn dostať k nám, aby mohol pokračovať ďalej do Rakúska a Talianska.
Je potom pre Slovensko naďalej kľúčové pokračovanie tranzitu cez Ukrajinu? Aké sú naše argumenty?
Naše argumenty nezahŕňajú len úzky slovenský pohľad, ale aj celoeurópsky kontext energetickej bezpečnosti a potreby zachovania importných kapacít. Preto je dôležité, aby Nord Stream 2 priniesol nové kapacity, a nie iba nahradenie tých súčasných. Toto je v záujme všetkých strán, teda Európskej únie (EÚ), Ruska a samozrejme Ukrajiny. Naopak, v budúcnosti môže význam ukrajinskej trasy v kontexte dlhodobo klesajúcej ťažby v krajinách EÚ dokonca vzrásť.
Budúci rok si pripomenieme piate výročie uvedenia do prevádzky maďarsko-slovenského prepoja. Ako hodnotíte tento projekt?
Tento projekt je takisto súčasťou severo-južného prepojenia. Po roku 2009 sa realizoval ako jeden z prvých krokov v rámci stratégie posilnenia bezpečnosti dodávok v EÚ. O tento prepoj bol aj komerčný záujem. Došlo však k časovému sklzu pri výstavbe, objednávky exspirovali a plynovod bol niekoľko rokov nevyužívaný. Pre Maďarsko mal však napriek tomu obrovský význam, pretože v momente uvedenia tohto plynovodu do prevádzky skokovo klesla cena zemného plynu. A to len vďaka tomu, že sa vytvorila nová cesta pre dodávky zemného plynu. Neskôr sa však objavili aj benefity pre Eustream. Zrazu sa objavili nové projekty, ako je BRUA, teda plynovod spájajúci Čierne more a obchodný hub v Baumgartene. Očakávame, že budeme súčasťou tohto koridoru. Už v súčasnosti evidujeme veľký záujem a reálne objednávky kapacít maďarsko-slovenského prepoja.
Platí, že je vďaka týmto projektom energetická bezpečnosť Slovenska vyššia?
Určite áno. Po roku 2009, keď sa táto myšlienka mohutne analyzovali, sme mali len jednosmerné prepojenie s Ukrajinou, Českou republikou a Rakúskom. Mnohé sa zmenilo. Jednak sú už spomínané historické prepojenia obojsmerné a jednak prepojenia s Maďarskom a onedlho aj s Poľskom prinášajú ďalšie alternatívy, ktoré vedú k vyššej bezpečnosti dodávok.