Bratislava 10. júna 2025 – Spoločnosť NAFTA patrí k významným európskym hráčom na poli skladovania energií. To, ako je naplnená kapacita ich zásobníkov, je od začiatku vojny na Ukrajiny jedným z najvyhľadávanejších ukazovateľov. Práve posledná zimná sezóna, keď sa v januári zastavil tranzit zemného plynu cez ukrajinské územie, ukázala ich veľký význam pre energetickú bezpečnosť Slovenska. V rozhovore aj o tom hovoril nový generálny riaditeľ spoločnosti NAFTA Ladislav Goryl.
Aká bola tohtoročná zima z pohľadu prevádzkovateľa PZZP?
Tohtoročná zima bola ako každá iná. My sa vždy pripravujeme na to, aby sme splnili všetky požiadavky našich zákazníkov. Skladujeme plyn, ktorý nepatrí nám, lebo sme infraštruktúrny operátor.
Zaväzujeme sa, že pre toho, kto si u nás uskladní plyn, budeme schopní vyskladniť tento plyn v stanovenom čase a stanovenou rýchlosťou. Takže pripravení sme boli. Možno bolo okolo toho trochu viac mediálneho vzruchu. Zimná sezóna prebehla relatívne pokojne. Splnili sme všetky nominácie a nestalo sa nič významné, čo by bolo treba komentovať.
V médiách sa často objavuje údaj, ktorý som spomínal, naplnenosť kapacity zásobníkov. V tomto roku po skončení zimnej sezóny to bolo výrazne menej ako vlani v rovnakom čase. Dá sa povedať, že napriek tomu nemusí byť nikto znepokojený, pokiaľ ide o ďalšiu zimu?
Ako som už vysvetlil, my ten plyn nevlastníme a nemáme povinnosť napĺňať zásobníky plynom. Táto rola v liberalizovanom plynárenskom systéme patrí buď dodávateľom plynu alebo obchodníkom s plynom.
Keď uzavrieme kontrakt, čiže keď si niekto prenajme skladovaciu kapacitu a uloží si tam plyn, my nevieme, čo s ním ide urobiť. Či ho ide ťažiť, či ho vyťaží úplne alebo si ho tam nechá. To sú ich obchodné stratégie, ktoré sa však dnes, v porovnaní s minulosťou, veľmi dynamicky menia. Pretože všetko závisí od cien plynu na burzách a tomu všetci hráči prispôsobujú stratégiu. Nejaká predikovateľnosť, koľko bude plynu na konci sezóny, je dnes veľmi ťažká.
Samozrejme, pracujeme vždy s rôznymi scenármi, maximalistickým aj minimalistickým, ale nie sme tí, ktorí to vedia ovplyvniť.
Práve na to som sa chcel opýtať. Kedysi bol tento biznis jednoduchý, sezónny. To znamená, že v letnej sezóne sa zásobníky napĺňali, plyn sa vtláčal, v zime sa ťažil. Ako je to teraz? Spomínal si, že trh sa veľmi dynamicky mení…
To je ten klasický príklad, prečo sú potrebné zásobníky. Takto vlastne vyrástli ako nejaký flexibilný element v plynárenskom reťazci, pretože slúžili na vykrývanie rozdielov v spotrebe medzi letom a zimou. To znamená, že plnili dôležitú úlohu, keď ponúkali plyn v čase jeho spotreby na danom území. To je veľká výhoda, lebo sem prúdil ruský plyn, ktorý sa ťažil tisícky kilometrov od miesta spotreby, a práve zásobníky, tým, že boli priamo v centre spotreby, dorovnávali nedostatok plynu, keď v zimnom období producent nevedel tak flexibilne reagovať na spotrebu. Práve zásobníky boli tým elementom, ktorý dodával plyn.
Čo je dôležité, plnila sa tam aj systémová úloha, lebo inak, keby neboli zásobníky, tak prepravná sústava a ťažba musí byť dimenzovaná na najväčšiu odberovú špičku. Čo by samozrejme významne predražilo všetky infraštruktúry v celom reťazci. Práve zásobníky umožňujú to, že infraštruktúra bola nadimenzovaná optimálne. To znamená, že bola aj optimálne využívaná, pretože kedysi bol celý plynárenský systém riadený vertikálne spoločnosťami, ktoré mali všetko.
Kedysi bol na Slovensku SPP ako vertikálne orientovaný podnik. Mal nákupné, prepravné, distribučné kontrakty, ako aj kontrakty na predaj. Ale, samozrejme, vlastnil aj infraštruktúru. Takže bolo pre nich veľmi jednoduché povedať, ako sú zásobení na zimu, akú spotrebu klienti očakávajú, ako budú používať zásobníky. Tým, že sa trh liberalizoval, nastúpilo množstvo hráčov, ktorí dnes hrajú podľa istých pravidiel, to je ten regulačný rámec. V rámci toho sa snažia podnikať na trhu s plynom.
Tým, že je vývoj na trhu dynamický, nie vždy hrá do karát obchodníkom pri napĺňaní zásobníkov. V posledných mesiacoch vidíme negatívny cenový spread medzi letom a zimou. Ako vnímate takýto vývoj a ako vás ovplyvňuje?
Samozrejme, ovplyvňuje nás významne, pretože aj keď hovorím, že funkcionality zásobníkov sú oveľa širšie, celý trh v podstate funguje na rozdiele ceny plynu na forwardoch, čiže medzi letom a zimou.
Tým, že je v zime spotreba plynu väčšia, aj cena by mala byť vyššia oproti letu. Vzniká rozdiel v cenách, to je tzv. spread, určujúci pre hodnotu zásobníka a samozrejme aj pre záujem účastníkov trhu s plynom o kúpu skladovacej kapacity a o jej napĺňanie.
To znamená, že keď sú spready vyššie, záujem rastie a naopak, keď sú negatívne, záujem opadá. Pretože nikto nechce kupovať plyn v lete za vyššiu cenu, než za akú ho bude predávať v zime. A popri tom sú tu ešte aj náklady na zásobník.
Dnes sa už spready preklápajú na pozitívnu stranu. Na trhu začína prevládať štandardnejší sentiment. Aj Európska komisia a členské štáty začínajú prichádzať s iniciatívami, ako upraviť regulačný rámec.
Hovorím najmä o nariadení, ktoré určilo povinnosť pre členské štáty napĺňať kapacity zásobníkov až na 90 %. Podmienky sa mierne zmäkčujú práve preto, aby sa trh pohol správnym smerom a bol férovým oceňovačom hodnoty zásobníkov aj cien.
EP by mal práve o tomto bode rozhodnúť. Je vysoko pravdepodobné, že tá reakcia by mala byť pozitívna a zmeny by sa mali prijať. Myslíš si, že toto tiež trhu istým spôsobom pomôže?
Určite áno, flexibilita je dobrá vec. Na druhej strane treba povedať, prečo to nariadenie o napĺňaní kapacity zásobníkov prišlo. Sú tu v podstate bezprecedentné geopolitické udalosti, ktoré nastali od roku 2022, aj keď signály na trhu s plynom, že sa niečo deje, tu boli už predtým. Hlavný hráč na európskom trhu začal inak regulovať ponuku plynu práve v tomto regióne.
Pokiaľ ide o zásobníky, doteraz sme rozprávali o kvázi trhovej hodnote, teda o rozdiele v cenách plynu. Ale zásobníky majú aj bezpečnostnú funkciu „poistky“. Je dôležité si uvedomiť, že v zime potrebujeme plyn primárne na výrobu tepla, čiže na kúrenie. My dnes plyn v Európe neťažíme v dostatočnom množstve, takže sa spoliehame na dodávky plynu z iných krajín, a preto sme sčasti zraniteľní. Určite je správna miera poistenia mať plyn pred zimou v zásobníkoch, mať ho na tom území, kde dochádza k spotrebe, aby sme nečelili šokom, ktoré sa potom dramaticky premietajú na burze.
Pretože burza funguje na základe dopytu a ponuky. To znamená, že v momente, keď je dopyt vysoký a ponuka zmizne, ceny idú do astronomických výšok, čo sme videli v nedávnych rokoch. A práve na to sú dobré zásobníky, pretože vlastne upokojujú trh. Sme v EÚ, máme zásobníky priamo v mieste spotreby. Pekná paralela je, že keď chceme kúriť v zime, či si drevo nachystáme v lete a máme ho na vlastnom dvore, alebo si dohodneme kontrakty, že nám to drevo bude dodávateľ dodávať v zime podľa toho, ako ho budeme potrebovať.
Všetko má svoje pre a proti, ale asi je vždy správna nejaká stredná cesta, mať to aj to a mať primeranú diverzifikáciu zdrojov. Najmä dnes, keď sa pozrieme na to, že Európa bola kedysi zdrojovaná ruským plynom. Tam bola veľká výhoda, že to bol potrubný plyn, teda nemal veľmi možnosť meniť destináciu. Čiže bola to väčšia miera istoty. Dnes vidíme, že celý tento predpoklad vymizol. Máme len nórsky potrubný plyn, ktorý je v takomto významnom množstve dodávaný do Európy. A ruský potrubný plyn vymizol. Sčasti je nahradený skvapalneným plynom z rôznych destinácií vrátane Ruska, tým pádom tu máme nový fenomén skvapalneného plynu prepravovaného tankermi. Ten však má väčšiu mieru flexibility pri rozhodovaní, kam tanker dopláva a kde plyn vyskladní. Tá miera istoty je znížená a samozrejme, hlavným driverom toho, kam loď nakoniec dopláva a vyloží svoj náklad, je cena.
To sme videli túto zimu, keď od januára prestali tiecť dodávky plynu cez Ukrajinu na Slovensko a ďalej. V tomto období sa denná spotreba na Slovensku z dvoch tretín saturovala zo zásobníkov.
Môžeme aj na základe tejto skúsenosti povedať, že zásobníky sú kľúčovým faktorom energetickej bezpečnosti Slovenska?
Myslím si, že sú jedným z kľúčových infraštruktúrnych nástrojov pre zabezpečenie dodávok plynu. Slovensko má veľkú výhodu, že má na svojom území pomerne veľké skladovacie kapacity, ktoré sú veľmi dobre prevádzkované. Prečo si myslím, že veľmi dobre?
Lebo vždy, keď to Slovensko potrebovalo, napríklad počas prvej plynárenskej krízy v roku 2009, bola krajina odkázaná na plyn, ktorý išiel zo zásobníka. A vďaka flexibilite operátora prepravnej siete sa „zo dňa na deň“ zrealizoval reverzný tok, o ktorom nikto predtým ani neuvažoval, kde Slovensko malo v roku 2009 najhorší scenár poklesu dodávok z Ruska o 30 %. Nikto si nevedel predstaviť, že by to raz bola nula, pretože Slovensko bolo tranzitná krajina a všetko bolo naviazané na to, že hlavný zákazník bol ďalej na západ od nás.
Napriek tomu sa to stalo. Takže dejú sa aj udalosti, ktoré síce majú nízku pravdepodobnosť a my si povieme: To sa nestane. Ale niekedy sa to stane a potom je otázka, ako sme na to pripravení. Vždy používam porovnanie s poistením. Je rozdiel, či sa idem poisťovať, keď mi dom horí, alebo sa poistím predtým, lebo tým sú moje možnosti poistenia značne limitované.
Ak sa rozprávame o energetickej bezpečnosti, ďalšou cestou môže byť aj vlastná produkcia tzv. obnoviteľných plynov. NAFTA v tomto smere patrí k priekopníkom skúmania ich vplyvu, najmä vodíka, na možnosť skladovania. Na Slovensku ste ako prví získali status IPCEI pre projekt Henri. Ako tento projekt napreduje?
Ďakujem za úvod k týmto inovatívnym témam. Možno by som len podčiarkol, že NAFTA sa aktívne venuje témam skladovania a výroby vodíka od roku 2015, keď sme sa prvýkrát spojili s rakúskou spoločnosťou RAG, ktorá takisto prevádzkuje zásobníky. Boli sme súčasťou projektu Sun Storage v Hornom Rakúsku, kde bol vytvorený pilotný projekt na demonštráciu vtláčania zmesi plynu s vodíkom a jeho spätné vyskladňovanie.
Čiže projekt Henri bol pre nás logickým vyústením týchto aktivít, v rámci ktorých sme pracovali s rôznymi partnermi v rôznych konzorciách. Chceli sme robiť niečo priamo na Slovensku, aby sme zmapovali aj potenciál Slovenska pre budúcnosť obnoviteľných plynov. Sme veľmi radi, že sa nám podarilo získať tento štatút.
Máme veľmi motivovaný tím, ktorý verí tomu, čo robí, a preto tento projekt napreduje. Urobili sme štúdiu spolu so Slovenskou akadémiou vied, s hodnotením možných ložísk a najlepších kandidátov sme „shortlistovali“. Podrobili sme to ďalšiemu skúmaniu, vykonali sme 3D seizmické merania. Výsledky spracovávame aj do chemických modelov, nielen klasických geologických a dynamických, kde vlastne chceme simulovať aj pohyb tekutín, ale nielen, čo sa týka objemu a prietokov, ale aj čo sa týka zložení plynu. Čiže chceme vedieť priamo, keď tam zatlačíme vodík, v akom množstve a v akých koncentráciách sa bude naspäť vyskladňovať. Tam sme už veľmi ďaleko, čo sa týka modelovania na dvoch vyselektovaných štruktúrach. A ideme ďalej, postupne nám prichádzajú výsledky z laboratórií, pokiaľ ide o testovanie pevnostných charakteristík.
Pri zásobníku je vždy dôležité, aby sa plyn, ktorý doň dávame, nestratil a aby sme ho dostali naspäť. My tomu hovoríme integrita objektu. Preto je dôležité skúmať aj tesniacu vrstvu nadložia, akými geochemickými vlastnosťami je táto vrstva vybavená, aby sme vedeli, akými parametrami dimenzovať možné úložisko. Tieto výsledky postupne prichádzajú, rovnako ako výsledky o mikrobiálnych aktivitách, pretože vtlačením vodíka do poréznej horninovej štruktúry tam prinášame nový prvok, ktorý sa tam pôvodne nenachádzal.
Samozrejme, musíme skúmať, či nespôsobil nejaké reakcie, ktoré by mali vplyv na kolmatáciu (zanášanie a upchávanie pórov pórovitého prostredia) porézneho priestoru, teda upchatie prepojov, ktorými tekutina tečie a pohybuje sa v ložisku pri vtláčaní od vrtu do ložiska a pri ťažbe späť z ložiska. Pevne verím, že prvú fázu skončíme úspešne a potvrdíme, že na Slovensku máme vhodné štruktúry. V prípade, že je záujem trhu, vieme poskytnúť aj takéto riešenia v poréznych štruktúrach. Napriek tomu, že všade vo svete sa na to primárne používajú kaverny, vyluhované priestory v ložiskách soli. Na Slovensku máme tiež nejaké ložiská v obmedzenej miere, ale primárne sa zameriavame na porézne priestory, čo je unikát. Dovolím si tvrdiť, že my s RAG-om sme priekopníci.
Spomenul by som ešte jeden projekt, v ktorom sme partneri, HyStorage. Jeho promotérom je nemecká energetická spoločnosť Uniper. Projekt realizujú v Bavorsku, kde máme aj my dcérsku spoločnosť a prevádzkujeme zásobníky. Tam tiež, v konzorciu nemeckých a rakúskych firiem, skúmame možnosť vtláčania vodíka do poréznych vrstiev a jeho spätnej ťažby. Chcem povedať, že je dôležité byť v rôznych konzorciách s rôznymi partnermi, zdieľať zistenia, učiť sa navzájom a posúvať sa ďalej. Pretože je to v podstate nový fenomén, ktorý sa nedá developovať zo dňa na deň, ale potrebujeme ho veľmi dôsledne preskúmať, aby sme vedeli zodpovedne povedať, či to je alebo nie je možné.
Tu by som sa vrátil k porovnaniu skladovania energií v plynnom stave a elektrickej energie v klasických batériových úložiskách. Matematicky aj fyzikálne je evidentné, že skladovanie v plynnom stave je určite efektívnejšie.
Najmä, keď sa bavíme o podpovrchových ložiskách, pretože je to jednak objem a množstvo energie, ako aj náklad na skladovanie. Aj bezpečnosť ďaleko viac hovorí v prospech podzemného skladovania. Vždy, keď sa bavím s odborníkmi z elektroenergetiky, a povieme naše parametre zásobníkov, 27,7 TWh skladovacej kapacity, ktorú má spoločnosť NAFTA, vždy hovoria, že som sa pomýlil, že 27,7 TWh je neskutočné množstvo energie. To je práve rozdiel medzi elektroenergetikou a plynárenstvom. Množstvo energie, ktoré skladujeme v plyne, je naozaj 27,7 TWh. Keď poviem, že máme ťažobný výkon zásobníka na úrovni 400 GWh denne, tak keď to oni porovnávajú s inštalovanými zdrojmi energie, je to neporovnateľné. Ale áno, plyn má takú energiu a my naozaj hovoríme o týchto číslach.
Pokiaľ ide o vaše ďalšie dekarbonizačné aktivity, v Centrálnom areáli Gajary (CAG) máte tisíce fotovoltaických panelov. Je priame využitie obnoviteľných zdrojov energie ďalší smer, ktorým sa chce spoločnosť NAFTA rozvíjať?
Našou filozofiou boli prieskum, ťažba a skladovanie plynu. Posúvame sa k výrobe energie a jej skladovaniu, pretože si myslíme, že budúcnosť bude ďaleko „pestrofarebnejšia“. Bude viacero energonosičov, bude viacero možností, ako skladovať energiu. Nechceme diskriminovať elektróny ani molekuly. A keď tu budú, chceme byť pripravení s našimi riešeniami aj pre budúcnosť.
Čo sa týka výroby energie, začali sme skúmať možnosti v obmedzenom rámci. Inštalácia FVE v CAG bola jedna z logických možností, ktorá sa nám núkala vzhľadom na to, že tam máme priestor, kde sme to vedeli situovať a, samozrejme, máme aj nejakú spotrebu.
To chcem zdôrazniť, že gro vyrobenej elektriny je práve pre naše vlastné potreby. Takto sa snažíme dekarbonizovať našu prevádzku.
Pripravujeme aj ďalšie projekty. Ale ide skôr o skúmanie možností postaviť také niečo, mať reálne dáta, vedieť, ako sa to správa, a na základe toho určovať, čo ďalej. Pozeráme sa aj na výrobu z vetra či skladovanie v batériách, ale predbiehal by som, keby som to chcel viac komentovať. Pozeráme sa aj na biometán, výrobu vodíka v elektrolyzéri.
Ale treba povedať, že sme spoločnosť, ktorá sa snaží byť finančne disciplinovaná. To znamená, že ak chceme tieto projekty robiť a bavíme sa o projekte väčšieho rozsahu, potrebujeme mať ekonomickú návratnosť. Pre nás sú tieto pilotné projekty dôležité na to, aby sme kľúčové parametre vedeli pochopiť, navnímať a skúmať, či to vieme „upscalovať“ do väčších výkonov, aby to dávalo aj biznisový zmysel, nielen výskumný.
Spoločnosť NAFTA prešla pomerne významnou štrukturálnou zmenou, unbundlingom, ktorý sa pretavil do konkrétnej podoby v tomto roku. Čo je jej podstatou?
Je to významná zmena v našom fungovaní, keďže historicky sme boli prieskumná a ťažobná firma. Po doťažení ložísk vznikla príležitosť na ich konverziu pre účely podzemného skladovania. Patrí veľká vďaka ľuďom, ktorí v 70. rokoch minulého storočia prišli s touto ideou, pretože Slovensko by nebolo exportérom flexibility, ako je dnes, a nemalo by také skladovacie kapacity, ale malo by vyťažené ložiská s ukončenou ťažbou, čiže išlo o obrovský kvalitatívny posun.
Teraz prišla výrazná zmena nášho fungovania. Súvisí samozrejme s európskou legislatívou. NAFTA mala udelenú výnimku na posunutie unbundlingu do konca roka 2024, čo súviselo s predpokladmi o doťažení ložísk na Slovensku, aby to bolo efektívne.
Výnimka vypršala a my sme museli oddeliť ťažobnú časť firmy a vytvoriť samostatnú spoločnosť NAFTA Production. Do nej sme vyčlenili ložiská, ktoré ťažia, potrebnú infraštruktúru a presunuli sme do nej 100 zamestnancov zo spoločnosti Nafta, ktorí sa venujú priamo len tejto činnosti. Takže NAFTA Production by mala byť expertom len na ťažbu, prieskum zatiaľ zostal v materskej spoločnosti. Je veľmi dôležité povedať, že naším primárnym aktívom je znalosť ložiskových štruktúr. Dnes skúmame, akým spôsobom tieto ložiskové štruktúry využívať. Pre ďalšie podzemné skladovanie energie, napríklad vo forme vodíka či zmesi zemného plynu s vodíkom. Ale pozeráme sa aj na to, či tieto štruktúry nie je možné využiť pre účely zachytávania a ukladanie CO2 do podzemných ložísk. A hovoríme aj o geotermálnej energii a jej využití. Čiže považujeme za dôležité, aby prieskum zatiaľ zostal v spoločnosti NAFTA, lebo tam vidíme istý potenciál do budúcna práve na iné využitie týchto štruktúr než doteraz.
V tejto súvislosti sa opýtam, ako to vyzerá s napredovaním ťažby zemného plynu na Slovensku. Vieme, že je zaujímavé ložisko pri Trnave, kde sa už zrejme postupne darí ťažbu rozbiehať.
Pevne verím, že sa nám to už konečne podarí. Chcel by som poďakovať kolegom, ktorí sa tomu intenzívne toľko rokov venujú. Je to veľmi významný projekt, kde vždy prieskum je najrizikovejšia fáza.
Napriek tomu, že máme toľko znalostí o podpovrchu, máme nové prostriedky skúmania, v konečnom dôsledku až odvŕtaním vrtu zistíme, či ložisko je ťažiteľné, či je tam akumulácia v dostatočnom množstve, aby potvrdila komerčnú ťažbu.
NAFTA sa vďaka akvizíciám v posledných rokoch významne posunula aj na európskej úrovni. Je už šiestym najväčším európskym operátorom skladovania zemného plynu. Aké ciele si dávate v tomto smere pri zahraničných akvizíciách?
Ciele boli veľmi jednoduché. Stále hovorím, že Slovensko veľmi skoro a veľmi úspešne prikročilo ku konverzii štruktúr, ktoré malo doma.
Dnes sa bavíme o skladovacej kapacite na Slovensku okolo 35 TWh pri spotrebe SR 40 – 50 TWh, takže sme exportérom flexibility. To znamená, že máme know-how. Vždy sme si uvedomovali, že máme pomerne veľa skladovacej kapacity na jednom území a verili sme, že vieme zásobníky stavať, developovať, prevádzkovať a vieme aj predávať skladovaciu kapacitu. To bol moment, keď sme sa začali obzerať, kde by sme mohli rozšíriť náš biznis, aby sme zostali rásť.
Druhá vec je, že sme chceli aj trochu diverzifikovať to riziko, že sme v podstate veľmi závislí od slovenského trhu. To sa čiastočne podarilo akvizíciou zásobníkov v Bavorsku, kde sa nám podarilo od nemeckej firmy Dea odkúpiť zásobníkový biznis. Od 1. januára 2019 sa naša dcérska spoločnosť NAFTA Speicher stala prevádzkovateľom zásobníkov v Nemecku. Dnes máme rok 2025 a tento úspešný príbeh pokračuje.
Musím povedať, že to bol veľmi ambiciózny zámer. Každý sa na nás pozeral, či úplne rozumieme, čo ideme robiť, prečo by sme my, Slováci, chceli ísť do Nemecka. Navyše treba povedať, že trh so skladovacími kapacitami bol vtedy trochu v útlme, nikto tomu veľmi neveril, takže sa menej efektívne zásobníky začali ponúkať na odpredaj alebo dokonca na likvidáciu. My sme túto príležitosť využili.
No chcem povedať, že sme sa tomu venovali štyri roky, kým sa nám podarilo nájsť vhodnú spoločnosť a byť schopní doviesť jej nákup do konca.
Keďže som mal možnosť vidieť túto akvizíciu osobne, mám pocit, že za ten čas ste si získali aj rešpekt na nemeckom trhu.
Teší nás, že sme si ho získali, nebolo to ľahké. Treba povedať, že začiatky boli náročné, bola to úplná zmena firemnej kultúry, iný spôsob prevádzkovania a využívania kapacít. My sme od začiatku priniesli tvrdú orientáciu na zákazníka a uspokojovanie jeho potrieb, manažovanie zásobníkových assetov s cieľom vedieť predikovať výkony zásobníkov, skladovaciu kapacitu a jej vývoj na to, aby sme vedeli tie produkty správne predávať. Alebo spoločnostiam, s ktorými sme v joint venture poskytovať takéto informácie, aby vedeli túto kapacitu lepšie marketovať. Boli radi, že sú s nami v týchto projektoch, ktoré sú dnes veľmi úspešné.
Mňa veľmi teší, že sme mohli exportovať do Nemecka naše know-how, nielen, čo sa týka predaja kapacít, ale aj pokiaľ ide o geologické simulácie, ložiskovo-inžinierske a technické riadenie, aj obnovu zariadení. Pre nás je veľmi potešujúce, že vieme exportovať aj know-how a že to know-how je aj na Slovensku.
Pretože my sme našu nemeckú zásobníkovú firmu, máme tam zhruba 70 zamestnancov, nemeckých štátnych príslušníkov, kupovali ako prevádzkovú firmu. To znamená, že všetok inžiniering, všetok know-how si ponechal bývalý majiteľ. My sme nahradzovali tieto znalosti a know-how priamo zo Slovenska. Som veľmi rád, že sa nám to podarilo a vyrástli nám ďalší experti, pretože tí rastú na tom, že dostávajú výzvy, nie, keď robia stále na tom istom území. Myslím si, že bolo veľmi dobré, že v správnom čase prišiel tento impulz, firmu to naštartovalo, bola to veľká výzva, ale podarila sa a všetkých nás to niekam posunulo.
Od minulého roka vstúpilo do platnosti nové Nariadenie o metánových emisiách podstatne sprísňujúce povinnosti pre infraštruktúrne spoločnosti, pokiaľ ide o monitorovanie, detekovanie, ale aj odstraňovanie únikov. Akým spôsobom sa k tejto výzve postavila spoločnosť NAFTA?
NAFTA sa venovala tejto téme ďaleko skôr, než vyšlo toto Nariadenie. Vnímali sme, že Európa ide cestou dekarbonizácie a ochrany klímy a chceli k tomu prispieť aj pri prevádzkovaní zásobníkov, aj pri investíciách. Pretože my sme postupne nahradzovali technológiu, ktorá mala vyšší emisný faktor, práve bezemisnými technológiami.
Dnes v podstate finišujeme s veľmi inovatívnou investíciou v CAG na zachytávanie emisií produkovaných pri prevádzke turbokompresorov. Pevne verím, že v tomto polroku to ukončíme a tým bude jeden z najväčších emisných zdrojov vyriešený. Toto riešenie sa zazmluvnilo, keď sa začala pripravovať celá investícia, pričom musím povedať, že to nestojí málo peňazí, ide o investíciu rádovo v miliónoch eur.
Je zameraná na to, aby sme znížili svoju emisnú náročnosť. Chcem povedať, že tá investícia nie je zisková. Už aj v minulosti sme prichádzali s investíciami, ktoré mali za cieľ zlepšiť životné prostredie aj náš vplyv naň bez toho, aby nám to niekto nariaďoval.
Pokračovali sme zakúpením kamier na zachytávanie fugitívnych emisií. Tieto emisie dnes meriame v Nemecku aj v Česku pre zásobníky, ktoré sú v skupine. My sme nabehli na tzv. leak detection repair programme – program detekcie únikov a následných opráv oveľa skôr. Pre nás to dnes nie je problém, pretože systém je zabehnutý.
Nejdeme nič vymýšľať, ideme len ukazovať to, čo sme robili. Venovali sme a chceme tomu aj naďalej venovať pozornosť, pretože potrebujeme sociálnu licenciu.
Aj toto ukazuje, že NAFTA bola a je pionierom mnohých iniciatív a rozbieha ich už v predstihu.
Na záver by som sa skúsil vizionársky pozrieť na to, aká by mala byť budúcnosť skladovania energií aj z hľadiska vášho biznisu. Či to budú obnoviteľné plyn, zachytávanie CO2 aj využívanie geotermálnej energie.
To je otázka, ktorej sa intenzívne venujeme, ale klamal by som, keby som povedal, že poznáme odpoveď, ako ten systém bude vyzerať. Vychádzame z toho, že bude pestrofarebnejší, že bude viacero typov energonosičov, že plynárenstvo bude viac a viac konvergovať k elektrine. Napriek tomu si myslíme, že tam budeme mať svoje miesto, že plyn nie je veľmi jednoducho nahradiť elektrinou. Ako som spomenul, na to, aby sme vedeli taký flexibilný zdroj energie, ako je plyn, nahradiť elektrinou, potrebovali by sme flexibilné zdroje elektrickej energie, ktoré dokážu promptne reagovať na nárast spotreby v zimnom období, keď úmerne k poklesu vonkajšej teploty rastie spotreba, doslova exponenciálne, a najmä aby sme mali aj siete, ktoré prenesú ten výkon.
Myslím si, že pohľadu dnešného energetického mixu a ekonomiky toto v dohľadnej dobe nie je reálne plnohodnotne nahradiť. Úloha plynu v teplárenstve a vykurovaní zostane zachovaná a z toho vychádzajú aj naše zámery. V budúcnosti chceme byť práve tým miestom, kde môže dochádzať ku konverzii energií z rôznych foriem a k ich ukladaniu, lebo skladovanie energie v akejkoľvek forme je veľmi dôležitý prvok pre fungovanie akéhokoľvek energetického systému.
Tam vidíme svoju rolu, snažíme sa postupne dobudovať elektrické prepojenia a byť dobre pripravení na budúce výzvy. V tomto momente chceme naďalej prevádzkovať zásobníky, znižovať ich environmentálny dosah, mať sociálnu licenciu, na základe ktorej sme akceptovaní v lokalitách, kde sa nachádzame, ale skúmať aj budúce výzvy a práve prepojením cez elektrinu hľadať naše budúce miesto.
Článok vyšiel v časopise Slovgas 1/2025, autor Richard Kvasňovský.